Kluž
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kluž (rum. Cluj-Napoca, do roku 1974 Cluj, maď. Kolozsvár, nem. Klausenburg) je mesto v severozápadnom Rumunsku. Nachádza sa v historickej krajine Sedmohradsko asi 440 km severozápadne od Bukurešti a je jedným z najdôležitejších miest Rumunska. Má rozlohu 179,5 km² a 306 tisíc obyvateľov.
O župe pozri Cluj (župa).| Kluž | ||
| mesto | ||
 Panoráma mesta | ||
|
||
| Štát |  Rumunsko | |
|---|---|---|
| Župa | Cluj | |
| Súradnice | 46°46′S 23°35′V | |
| Rozloha | 179,5 km² (17 950 ha) | |
| - okresu | 1 537,5 km² (153 750 ha) | |
| Obyvateľstvo | 324 576 (2011) | |
| Hustota | 1 808,22 obyv./km² | |
| prvá písomná zmienka | 124 | |
| Primátor | Emil Boc (PDL) | |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | |
| PSČ | 400xyz1 | |
| Telefónna predvoľba | +40 x642 | |
| SIRUTA | 54975 | |
| EČV | CJ-N3 | |
  Poloha mesta v Rumunsku
| ||
 Poloha mesta v rámci župy Cluj
| ||
| Wikimedia Commons: Cluj-Napoca | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
| 1x,y a z označuje ulicu, časť ulice a budovu označuje 2x označuje operátora 3x používa sa iba na vozidlá, ktoré operujú v meste (trolejbusy, vozidlá údržby, ...) | ||
Názov sa väčšinou odvádza od latinského Clus, prvýkrát použité v 12. storočí, v zmysle „uzavretý“. Podľa niektorých teórií má názov pôvod v nemeckom Klaus (mesto sa po nemecky nazýva aj „Klausenberg“). Napoca je názov významného archeologického náleziska v blízkosti mesta, táto časť názvu bola mestu pridelená v roku 1974 rumunským diktátorom Nicolae Ceaușescu.
Prírodné pomery
Mesto sa nachádza pod masívom Apusenských vrchov, v Transilvánskej kotline. Nad mestom sa vypína vrch Feleac, ktorý je jedným zo symbolov mesta. Z hľadiska biogeografického prevládajú v okolí mesta najmä lesy a trávnaté porasty, kde môžeme nájsť aj vzácne druhy, ako črievičník papučkovitý a kosatec sibírsky. Fauna v okolí mesta je typická pre túto oblasť - diviaky, jazvece, králiky, líšky, veverice. Najväčšie bohatstvo druhov je v lesoch Faget a Hoia. V katastri mesta sa nachádzajú prírodné rezervácie Fânaţele Cluj a Valea Morii. Klíma v Kluži je vcelku príjemné, kontinentálne. Je to ovplyvnené prítomnosťou Apusenských vrchov a vetrami vanúcimi od Atlantického oceánu. Priemerná ročná teplota je 8,2 °C, priemer v januári je -3 °C a v júli 19 °C. Najnižšia teplota tu bola nameraná v januári 1963, a to -34,5 °C, najvyššia v auguste 1952, 38,5 °C. Letá sú tu horúce, zimy mierne, s malým množstvom snehu. Priemerný ročný úhrn zrážok je 663 mm, najviac zrážok spadne v júni (99 mm) a najmenej vo februári (26 mm).
Administratívne členenie
Metropolitná zóna (rum. Zona metropolitană) mesta sa skladá z obcí Apahida, Cojocna, Suatu, Căianu, Jucu, Pălatca, Cluj, Bonțida, Dăbâca, Borșa, Chinteni, Aluniș, Cornești, Panticeu, Vultureni, Așchileu, Sânpaul, Baciu, Gârbău, Aghireșu, Căpușu Mare, Gilău, Florești, Săvădisla, Ciurila, Feleacu, Aiton a Recea-Cristur. Mesto samotné sa skladá z dištriktov (rum. cartier):
- Andrei Mureșanu
- Bulgaria
- Bună Ziua
- Centru
- Dâmbul Rotund
- Gara
- Gheorgheni
- Grădini Mănăștur
- Grigorescu
- Gruia
- Hidelve
- Iris
- Între Lacuri
- Mănăștur
- Mărăști
- Someșeni
- Zorilor
- Sopor, vzniknuvší 2005
- Borhanci, vzniknuvší 2005
- Becaș, vzniknuvší 2005
- Făget, vzniknuvší 2005
- Zorilor sud (inak aj Observatorului sud alebo Europa), vzniknuvší 2005
- Lomb
- Tineretului
- Pata-Rât, alebo neoficiálne, „Dallas“ (rómska osada)
Demografia
| Náboženské vyznanie (2011) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rumunská pravoslávna cirkev | 65,62 % | |||
| Rímskokatolícka cirkev | 4,6 % | |||
| Reformovaná kresťanská cirkev | 9,73 % | |||
| Letničné hnutie | 2,49 % | |||
| Grékokatolícka cirkev | 4,36 % | |||
| Baptistická cirkev | 1,11 % | |||
| Nezistené | 7,9 % | |||
| Ostatné | 4,19 % | |||
| z celkového počtu 324 576 obyvateľov | ||||
- Historický vývoj demografie mesta
- Tabuľka historického vývoja počtu obyvateľov a veľkosti národnostných menšín
| Sčítanie ľudu | Etnická štruktúra | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Rok | Populácia | Rumuni | Maďari | Nemci | Židia | Rómovia | Ukrajinci | Srbi | Slováci | Ostatné etniká |
| 1453 | 6 000 | |||||||||
| 1703 | 7 500 | |||||||||
| 1714 | 5 000 | |||||||||
| 1785 | 9 703 | |||||||||
| 1835 | 14 000 | |||||||||
| 1850 | 19 612 | 4 116 | 12 317 | 1 587 | 535 | 585 | 472 | |||
| 1880 | 32 831 | 5 618 | 23 676 | 1 437 | 4 | 23 | 125 | 1 948 | ||
| 1890 | 37 184 | 5 637 | 29 396 | 1 357 | 8 | 21 | 115 | 650 | ||
| 1900 | 50 908 | 7 185 | 41 311 | 1 785 | 9 | 22 | 83 | 513 | ||
| 1910 | 62 733 | 8 886 | 51 192 | 1 678 | 6 | 41 | 107 | 823 | ||
| 1920 | 85 509 | 29 644 | 42 168 | 2 075 | 10 638 | 984 | ||||
| 1930 | 100 844 | 34 895 | 47 689 | 2 500 | 13 062 | 1 043 | 244 | 54 | 262 | 1 095 |
| 1941 | 114 984 | 11 255 | 98 502 | 1 618 | 2 669 | 618 | 36 | 11 | 46 | 229 |
| 1956 | 154 723 | 74 623 | 77 839 | 1 115 | 525 | 237 | 24 | 21 | 24 | 315 |
| 1966 | 185 663 | 104 914 | 76 934 | 1 333 | 1 689 | 178 | 42 | 50 | 34 | 489 |
| 1977 | 262 858 | 173 003 | 86 215 | 1 480 | 1 009 | 628 | 50 | 28 | 32 | 413 |
| 1992 | 328 602 | 251 697 | 74 591 | 937 | 35 | 1 047 | 67 | 16 | 25 | 187 |
| 2002 | 317 953 | 252 433 | 60 287 | 734 | 217 | 3 029 | 146 | 12 | 25 | 1 070 |
Prvá písomná zmienka o meste pochádza od gréckeho astronóma Klaudia Ptolemaia, ktorý píše o sídle menom Napoca, ako o veľmi významnom meste v Dácii. Prvý dôkaz o existencii tohto sídla je míľnik, datovaný do rokov 107-108,
ktorý je zároveň dôkazom cisárskej cesty tadeto vedúcej. V dokumentoch mesto po prvýkrát nájdeme ako „Municipium Aelium Hadrianum Napoca“ z roku 124. Neskôr je premenované na „Colonia Aurelia Napoca“. Z tohto obdobia sú najvýznamnejšie nálezy z náleziska Napoca. Po opustení Dácie Rimanmi roku 217 n.l. sa správy o meste strácajú, najbližšie sa spomína až v roku 1176 ako Castrum Clus. Počas obdobia vlády uhorského kráľa Štefana V. do mesta prišlo množstvo saských kolonistov, na jeho obnovu po mongolskom vpáde. V roku 1405 udeľuje kráľ Žigmund Luxemburský Klužu mestské práva. Mesto prosperuje, rozkvitá poľnohospodárstvo, ako i priemyselná výroba. V tejto dobe tu žijú kľúčovo Rumuni, Maďari a Nemci. V tomto období sa tu narodil Matej Korvín, ktorý na svoje rodné mesto myslí a udeľuje mu 41 výsad. V meste bola veľmi vysoká životná úroveň, preto sa ani nezapojilo do povstania roku 1514. V tomto období tu žije saský učenec Gáspár Heltai, ktorý tu zriadil a udržiaval kníhtlač, pivovar, kúpele a papierne. V meste bol za živa upálený významný vojak vojska Michala Chrabrého, Baba Novac. Prvý zjednotiteľ Rumunska, Mihai Voda, tu poslednýkrát večeral, než ho v Baste zabili. Gabriel Bethlen, vodca povstania proti Habsburgovcom bol veľký ochranca Klužu a pomohol mestu stať sa významným centrom oblasti. Mesto je považované za hlavné mesto Transilvánie, ako i Sedmohradska, čo vedie k jeho ďalšiemu rozvoju. Napríklad začiatkom 20. storočia bolo takmer celé prestavané. Po prvej svetovej vojne sa stala Kluž súčasťou Rumunského kráľovstva. Potom ju roku 1940 zaberá Maďarsko.
Počas druhej svetovej vojny tu bola takmer úplne zdecimovaná židovská komunita, najprv presunutá do ghetta Iris v Kluži, kde asi rok existovala v neľudských podmienkach, neskôr v roku 1944 transportovaná do Osvienčimu. Počas rokov 1945 - 1989 vládol v Kluži, ako i v celom Rumunsku socializmus, v roku 1974 dal rumunský vodca Nicolae Ceausescu mesto „na pamiatku slávnej histórie tohto sídla“ premenovať na Cluj-Napoca. Po revolúcii 1989 sa primátorom mesta stal nacionalista Gheorge Funar, ktorý sa stal známy kvôli viacerým kontroverzným projektom. V júni 2004 ho vystriedal umiernenejší Emil Boc, čím sa napätie medzi menšinami v meste trocha uvoľnilo.
V meste je viac než 662 km vcelku dobre vybavených ciest. Miestnu dopravu tu zabezpečuje siť autobusových, električkových, mikrobusových a trolejbusových liniek. Dopravu z a do mesta zabezpečuje rýchliková železničná stanica a Medzinárodné letisko Avram Iancu.
Miestna doprava
Električková doprava
|
Linka 100
|
Linka 101
|
Linka 102
| ||||||||||||||||||||||||||||||
Autobusová doprava
- 8: P-ța Mihai Viteazul - Letisko (Aeroport, cez Str. Traian Vuia)
- 9: Str. Bucium - Gară
- 19: P-ța Mihai Viteazul - Str. Mehedinți
- 20: P-ța Avram Iancu - Colonia Borhanci
- 21: P-ța Mihai Viteazul - Cart. Buna Ziua
- 23: P-ța Mihai Viteazul - EMERSON
- 24: Str. Bucium - Str. Unirii
- 24B: Str. Unirii - POLUS
- 26: Cartier Gigorescu, capăt - CUG
- 27: Cartier Gigorescu, capăt - Gară
- 28: Cartier Gigorescu, capăt - P-ța Mihai Viteazul
- 28B: P-ța Mihai Viteaul (prin Cartier Grigorescu) - POLUS
- 29: Str. Bucium - P-ța Mihai Viteazul
- 30: Cartier Gigorescu, capăt - Aurel Vlaicu, capăt
- 31: P-ța Mihai Viteazul - Napolact (prin Calea Baciului)
- 32: Str Alverna - P-ța Mihai Viteazul
- 32b: Str. Alverna - Gară
- 33: Str. Băișoara - P-ța Mihai Viteazul
- 34: Str. Băișoara - P-ța 1 Mai
- 35: Str. Gheorghe Dima, capăt - Gară
- 36: P-ța Mihai Viteazul - Str. Plevnei, capăt
- 36b: P-ța Mihai Viteazul - Str. Barc
- 37: P-ța Mihai Viteazul - Tetarom (prin Str. Romulus Vuia)
- 38: P-ța Mihai Viteazul - Str. Vânătorului
- 39: P-ța Mihai Viteazul - Valea Chintăului
- 40: P-ța Mihai Viteazul - Colonia Făget
- 41: Cartier Gigorescu, capăt - P-ța 1 Mai
- 42: P-ța Mihai Viteazul - Str. Câmpulu
- 43: Cartier Gigorescu, capăt - Str. Observatorului
- 43b: Cartier Gigorescu, capăt - Calea Turzii
- 43P: Cartierul Zorilor - POLUS
- 46: Str. Gheorghe Dima - P-ța Avram Iancu
- 46b: Str. Gheorghe Dima - Aurel Vlaicu, capăt
- 47: Str. Dunării - P-ța Mihai Viteazul
- 48: Str. Băișoara - CUG
- 50: Str. Gheorghe Dima - CUG
- 52: Str. Bucium - Str. Plevnei capăt
- M12: P-ta Cipariu - sat Vâlcele
- M13: P-ța Avram Iancu - sat Gheorgheni
- M21: Str. Bucium - Florești-Cetate
- M22: Str. Bucium - Florești-Str. Șesul de Sus
- M23: Calea Floresti - sat Luna de Sus (prin Florești)
- M24: Str. Bucium - Florești/ Ferma
- M31: P-ța Mihai Viteazul - Comuna Baciu-Cart. Blocuri
- M32: Gară - Baciu/Suceagu
- M33: Gară - Corușu/Salistea Noua
- M34: Gară - Baciu/Mera
- M38: Gară - Sânmartin
- M39: Gară - Chinteni Lac
- M41: Str. Aurel Vlaicu - Apahida/Câmpenești
- M43: Str. Aurel Vlaicu - Dezmir
- M44: Str. Aurel Vlaicu - Corpadea
Mikrobusy
- M11: P-ța Cipariu - sat Feleacu
- M16: Str. Observatorului - Ciurila-Pasaj
- M37: Gară - Feiurdeni
Trolejbusy
- 1: Str. Clăbucet - P-ța 1 Mai
- 3: Str. Unirii - Gară
- 4: Aurel Vlaicu, capăt - Gară
- 5: Gară - Aeroport
- 6: Str. Clăbucet - Aurel Vlaicu, capăt
- 7: Aurel Vlaicu, capăt - Str. Izlazului
- 25: Str. Clăbucet - Str. Unirii
V meste je veľké množstvo sakrálnych a svetských architektonických pamiatok. Medzi najznámejšie z nich patria:
- Katedrála Usnutia Presvätej Bohorodičky (Kluž) - katedrála Rumunskej pravoslávnej cirkvi
- Kostol svätého Michala (Kluž) - rímskokatolícky kostol
- Piaristický kostol (Kluž) - rímskokatolícky kostol piaristov
|
|
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kluž
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cluj-Napoca na rumunskej Wikipédii.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
