Kľak (vrch v Malej Fatre)

vrch v Malej Fatre From Wikipedia, the free encyclopedia

Kľak (vrch v Malej Fatre)map

Kľak (1 351,6 m n. m.[2]) je výrazný hôľnato-skalnatý vrchol na hlavnom hrebeni južnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Leží približne 10 km južne od mesta Rajec.[3]

Rýchle fakty Štát, Región ...
Kľak
vrch
Thumb
Štát Slovensko
Región Žilinský
Okresy Žilina, Martin
Obce Fačkov, Vrícko
Časť Kľak
Pohorie Malá Fatra
Podcelok Lúčanská Fatra
Povodia Rajčanka, Turiec
Nadmorská výška 1 351,6[1] m n. m.
Súradnice 48°58′53″S 18°38′27″V
Geologické zloženie vápenec
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Fačkovského sedla
Thumb
Thumb
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Kľak (peak in Malá Fatra)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Zavrieť

Poloha

Nachádza sa na južnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Fatra a jej časti Kľak.[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Žilina a Martin a na jeho vrchole sa stretávajú hranice katastrálnych území obcí Fačkov a Vrícko.[5] Najbližšími vrcholmi sú južným smerom po hrebeni ležiaci Reváň (1 205 m n. m.), východne ležiaci Partizán (1 148 m n. m.), severovýchodne v hlavnom hrebeni situovaná Ostrá skala (1 220 m n. m.) a západne, v bočnom hrebeni ležiaci Malý Kľak (1 198 m n. m.).[3]

Opis

Dominantný vrch širokého okolia je súčasťou hlavného hrebeňa Malej Fatry, ktorý vedie od Martinských holí juhozápadným smerom cez Ostrú skalu a Kľak do Fačkovského sedla. Nezameniteľný skalnatý vrch je viditeľný zo severu už od Rajeckých Teplíc, z južného smeru je pozorovateľný už z okolia Novák. Svahy pokrýva zväčša zmiešaný les, vrcholová skalnatá časť je bez porastu, čím umožňuje kruhový výhľad. Na vrchole stojí veľký kovový dvojkríž a turistický rázcestník. Severné svahy odvodňuje Suchý potok, juhozápadné svahy prítoky Ráztoky a východná časť masívu je pramennou oblasťou Vríce a jej prítokov. Práve na tejto riečke je na východných svahoch Kľaku 30 m vysoký Kľacký vodopád.[3]

Vďaka nezameniteľnému vzhľadu, dobrej dostupnosti a znamenitému výhľadu je vrch častým cieľom organizovaných stretnutí turistov. Pod vrcholom, na súčasnej zelenej turistickej trase, bola v minulosti umiestnená horská chata. Dôkazom sú ostatky základov a dobová fotografia z roku 1947, umiestnená na skale.[6]

Národná prírodná rezervácia Kľak

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kľak (národná prírodná rezervácia)

Kľak sa nachádza v centre rovnomennej NPR Kľak, ktorá zaberá svahy okolo bralnatého dolomitového vrcholu v nadmorskej výške 1 050 – 1 351 m. Na podloží vápencov a dolomitov je vyvinutá hnedá lesná pôda tzv. rendzinová a ojedinele aj surová pôda karbonátová. V rezervácii sa chráni vzácna a zachovalá vápencová vegetácia na vrchole kopca a zachovalé lesné spoločenstvá okolo vrcholu.

NPR Kľak zasahuje do katastrálneho územia obcí Fačkov a Vrícko. Chránené územie bolo vyhlásené v roku 1966 rozhodnutím Komisie SNR pre školstvo a kultúru č. 30, z 25. mája 1966 a úpravou Komisie pre ŠaK č. ŠaK 6527/1966-osv./6 z 10. júna 1966. Rozloha územia je 85,71 ha s 5. stupňom ochrany prírody.[7]

Predmetom ochrany je vrcholová časť najjužnejšieho výbežku Malej Fatry s cennými skalnými a lesnými rastlinnými spoločenstvami. Výskyt subalpínskych elementov na jednej z okrajových lokalít západnej časti Karpát umožňuje vedecké, náučné a kultúrno-osvetové využitie.

V zmiešaných lesoch Kľaku dominuje buk, potom jedľa, smrek, javor horský a jarabina. V rezervácii sa vyskytuje mnoho chránených druhov rastlín, ako horec Clusiov, soldanelka karpatská, kortúza Matthiolova, ľalia zlatohlavá, vemenník dvojlistý, jelení jazyk celistvolistý a i. V roku 1813 tu zbieral, skúmal a pozoroval rastliny významný švédsky botanik Göran Wahlenberg. Z dravého vtáctva sa tu vyskytuje sokol myšiar a orol skalný.

Výhľady

Vrchol Kľaku je výborný vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom na všetky okolité pohoria (Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľká Fatra, Strážovské vrchy, Žiar). Vďaka nadmorskej výške je z odlesneného vrcholu ďaleký výhľad a pri vhodných podmienkach je pozorovateľný Veľký Choč, vrcholy Západných a Vysokých Tatier, Poľana, Sitno, Inovec, Veľká Rača, no tiež Lysú horu a Smrk v Moravsko-sliezskych Beskydách.[8]

Prístup

Vrcholom Kľaku vedie vyhľadávaný turistický chodník, vedúci z Fačkovského sedla ďalej na sever hlavným hrebeňom pohoria. Pod vrcholom vo výške 990 m n. m. je Kľacký vodopád.

Referencie

Galéria

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.