Južný kríž
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Južný kríž (lat. Crux), je so svojou rozlohou 68 štvorcových stupňov najmenšie z 88 moderných súhvezdí, a tiež jedno z najznámejších. Obklopuje ho súhvezdie Kentaur. Na juhu susedí so súhvezdím Mucha.
| Južný kríž | |
 | |
| Latinský názov | Crux |
|---|---|
| Skratka | Cru |
| Genitív | Crucis |
| Symbolické vyjadrenie | kríž |
| Rektascenzia | 12h |
| Deklinácia | 60° |
| Plocha | 68 štvorcových stupňov Poradie: 88 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 4 |
| Najjasnejšia hviezda | Acrux (α Cru) (Zdanl. magnitúda 0,77) |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +20° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Máj | |
Jeho štyri veľmi jasné hviezdy utvárajú obrazec kríža. V strede však neobsahuje nijakú hviezdu, aby vznikol tvar X podobne ako u tzv. Severného kríža, asterizmu v súhvezdí Labute. Južný kríž bol známy už antickým civilizáciám, ale v dôsledku precesie ho prestali vidieť. Súhvezdie znovuobjavili španielski a portugalskí moreplavci na svojich objaviteľských cestách po južnej pologuli, pri ktorých súčasne zbierali aj poznatky o južnej oblohe.
| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α Cru | Acrux | 0,77m |
| β Cru | Mimosa | 1,25m |
| γ Cru | Gacrux | 1,59m |
| δ Cru | Decrux | 2,79m |
| ε Cru | ε Cru | 3,59m |
Najjasnejšia hviezda Južného kríža je alfa Crucis s menom Acrux, dvojhviezda pozostávajúca z dvojice žeravých hviezd. V obrazci kríža tvorí jeho základňu. Magnitúdy jednotlivých jej zložiek sú 1,58 a 2,09, pričom jasnejšia z nich je spektroskopická dvojhviezda. Acrux je teda v skutočnosti trojhviezdou. V tom istom zornom poli triédra sa k nim pridružuje aj ďalšia slabšia hviezda, ktorá sa však k systému Acrux len náhodne premieta.
Zafírovo modrá beta Crucis má meno Mimosa. Tvorí západné rameno kríža. Jasnosťou je porovnateľná s Acruxom, leží však bližšie. Aj Mimosa má sprievodcov – troch, z toho jedného spektroskopického. Hlavná zložka je premennou hviezdou typu beta Canis Maioris či beta Cephei.
Gama Crucis, Gacrux, sa od zvyšných troch hviezd obrazca kríža veľmi líši – je to červený obor, kým ostatné tri hviezdy sú horúce a modrobiele. V obrazci kríža sa nachádza na jeho vrchole. Ak štyri a polkrát predĺžime spojnicu hviezd Gacrux – Acrux, dostaneme sa k južnému svetovému pólu. Táto navigačná pomôcka mala pre námorníkov v 16. storočí rovnaký význam ako Polárka na severnej oblohe. Gacrux je takisto ľahko rozlíšiteľná dvojhviezda. Dve uhlové minúty od hlavnej hviezdy je optický sprievodca, ktorého rozozná už poľný ďalekohľad. Zároveň je Gacrux polopravidelná premenná hviezda so zmenami jasnosti dosahujúcimi niekoľko desatín magnitúdy.
Delta Crucis, východné rameno Južného kríža, je výrazne slabšia ako zvyšné tri hviezdy základného obrazca. Jej rameno je v obrazci zároveň o čosi kratšie ako rameno tvorené Mimosou. Podobne ako Mimosa je premennou hviezdou typu beta Cephei.
Piata najjasnejšia hviezda, epsilon Crucis, výrazne narušuje symetriu kríža. Leží takmer na spojnici delty Crucis s Acruxom. Aj ona je, podobne ako Gacrux, oranžová. Je to nepravidelná premenná s jasnosťou kolísajúcou v rozsahu 3,4 – 4 mag. Gacrux ani epsilon Crucis sa nepohybujú priestorom spoločne s ostatnými troma hviezdami kríža a z tohto dôvodu sa v priebehu najbližších 100 000 rokov tvar súhvezdia stratí.
Zeta Crucis je ďalšia horúca modrobiela hviezda. V ďalekohľade uvidíme vo vzdialenosti 34” od nej sprievodcu 12. magnitúdy.
Eta Crucis je význačná tým, že má okolo seba prachový disk.
V zdanlivej blízkosti Gacruxu leží hviezda mí Crucis s magnitúdou 3,7. V malom ďalekohľade poznať, že je zložená z dvoch hviezd magnitúd 4,03 a 5,17 vo vzájomnej vzdialenosti 35”. Je to fyzická dvojhviezda a pôsobením gravitácie iných hviezd sa v budúcnosti táto dvojhviezda možno rozpadne na dve samostatné zložky.
Južný kríž leží na Mliečnej ceste. V súhvezdí sa nachádza otvorená hviezdokopa NGC 4755, nazývaná aj Šperkovnica alebo Hviezdokopa Kappa Crucis. Je od nás vzdialená 7 600 svetelných rokov a väčšinu jej hviezd predstavujú modrobiele nadobry. Túto trblietavú hviezdokopu prirovnal astronóm John Herschel ku „škatuľke rôzne sfarbených drahokamov“. Okrem spomínanej hviezdokopy sa v súhvezdí nachádza tmavá hmlovina Uhoľné vrece. Je vzdialená 600 svetelných rokov. Pripomína dieru v Mliečnej ceste. Svetlo hviezd, ktoré sa nachádzajú za ňou, zoslabuje o jednu až dve magnitúdy.
NGC 4349, NGC 4609 a NGC 4103 sú tri otvorené hviezdokopy siedmej magnitúdy. NGC 4609 je z nich najjasnejšia a najkompaktnejšia.
Podobne ako je na severnej oblohe základný orientačným znakom Veľký voz, na južnej túto úlohu plní Južný kríž. Jestvuje riziko, že si ho pozorovatelia spletú s tzv. Nepravým Južným krížom, čo sa stávalo pred storočiami námorníkom osudným, keď sa podľa nepravého kríža pokúšali určiť polohu južného svetového pólu. Oba kríže, pravý i nepravý tvorený hviezdami bývalého súhvezdia Loď Argo, ležia na Mliečnej ceste, a tvoria ich štyri hviezdy. Je tu ale niekoľko význačných rozdielov. Pravý Južný kríž leží východnejšie ako Nepravý. Je menší, kompaktnejší a jeho priečny “trám” je vychýlený na opačnú stranu ako u Nepravého kríža. V rohu Nepravého kríža tiež nenájdeme hmlovinu Uhoľné vrece a na skutočný Južný kríž ukazuje spojnica dvojice nezameniteľne jasných hviezd Alfa Centauri a Hadar z Kentaura. Celé súhvezdie Južnéý kríž je prakticky vklinené do Kentaura, pod jeho bruchom – na východ od neho sa nachádzajú Kentaurove predné nohy, na západ zadné.
