Josif Vissarionovič Stalin
sovietsky stranícky a štátny činiteľ / From Wikipedia, the free encyclopedia
Josif Vissarionovič Stalin (rus. Иосиф Виссарионович Сталин; rodným menom gruz. იოსებ ბესარიონის ძე ჯუღაშვილი – Ioseb Besarionis dze Džugašvili; * 18. december (6. december podľa juliánskeho kalendára) 1878, Gori – † 5. marec 1953, Moskva) bol sovietsky diktátor, stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, vodca Sovietskeho zväzu v rokoch 1924 až 1953.
Josif Stalin | ||||||||
sovietsky diktátor, stranícky a štátny činiteľ gruzínskeho pôvodu, vodca krajiny v rokoch 1924 – 1953 | ||||||||
Stalin v roku 1943 | ||||||||
1. generálny tajomník ÚV KSSZ | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 3. apríl 1922 – 16. október 1952[pozn. 1] | ||||||||
| ||||||||
1. predseda Rady ľudových komisárov | ||||||||
V úrade 6. máj 1941 – 15. marec 1946 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | Ioseb Besarionis dze Džugašvili | |||||||
Narodenie | 18. december 1878 Gori, Ruská ríša (dnešné Gruzínsko) | |||||||
Úmrtie | 5. marec 1953 (74 rokov) Moskva, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) | |||||||
Politická strana | Komunistická strana ZSSR | |||||||
Alma mater | Duchovný seminár v Tiflise | |||||||
Rodina | ||||||||
Rodičia | Besarion Džugašvili Jekaterine Geladzeová | |||||||
Manželka |
Jekaterine Svanidzeová (1906–1907) Nadežda Allilujevová (1919–1932) | |||||||
Deti | Jakov Džugašvili Vasilij Stalin Svetlana Allilujevová Arťom Sergejev (adoptovaný) | |||||||
Odkazy | ||||||||
Josif Vissarionovič Stalin (multimediálne súbory) | ||||||||
Po októbrovej revolúcii v roku 1917 ľudový komisár pre národnosti (do 1923) a robotnícko-roľníckej inšpekcie (1922). V čase občianskej vojny člen Rady robotníckej a roľníckej obrany; 1922 zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru strany, po Leninovej smrti strhol postupne všetku moc na seba. Podriadil si orgány bezpečnosti a najmä tajnú políciu, pomocou ktorej likvidoval skutočnú aj domnelú opozíciu, násilne budovaná autorita prerástla do kultu osobnosti. Stalinovej podozrievavosti padli za obeť tisíce straníckych a vojenských činiteľov (tresty smrti, pracovné tábory). Rozbehol násilnú kolektivizáciu sprevádzajúcu masívnu industrializáciu, čím výrazne zmenil tradičné poľnohospodárske zameranie krajiny.
Od mája 1941 predseda Rady ľudových komisárov ZSSR, počas 2. svetovej vojny na čele Štátneho výboru obrany a vrchný veliteľ. Ako hlava sovietskej vlády účastník zasadaní najvyšších predstaviteľov protihitlerovskej koalície. Po víťazstve vo vojne upevnil autoritu ZSSR v medzinárodnej politike a z krajín oslobodených Červenou armádou vybudoval sovietsky (východný) blok. Ku koncu jeho vlády sa ZSSR počas studenej vojny zásluhou nukleárnych zbraní a raketovej techniky stal superveľmocou.