Jarabá skala (vrch v Bukovských vrchoch)

Jarabá skala^[1] (poľ. Riaba Skała, tiež aj Rabia Skała; 1 199,0 m n. m.)^[2] je tretí najvyšší vrch v Bukovských vrchoch, krajinnom celku Polonín.^[3] Leží na slovensko-poľskej hranici nad obcou Runina, približne 23 km severovýchodne od Sniny.^[4]

Svetové dedičstvo UNESCO

Rýchle fakty Štáty, Regióny ...

Jarabá skala

Riaba skala

vrch

Pásmo horských lúk – polonín na Jarabej skale

Štáty

Slovensko, Poľsko

Regióny

Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo

Okresy

Obec

Pohorie

Podcelok

Povodia

Uh, Wetlina

Nadmorská výška

1 199,0 m n. m.

Súradnice

49°06′11″S 22°26′28″V

Geologické zloženie

flyš, pieskovec

Najľahší výstup

po značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom

Lokalita svetového dedičstva UNESCO

Názov

Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka

Typ pamiatky

prírodná

Rok zápisu
(č. zasadnutia)

2007 (#31)

Rok rozšírenia

2011

Číslo

1133

Región

Európa a Severná Amerika

Kritériá

Poloha v rámci Slovenska

Poloha v rámci Prešovského kraja

Wikimedia Commons: Riaba Skała

Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa

Freemap Slovakia: mapa

OpenStreetMap: mapa

Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Geografický portál

Tretí najvyšší vrch Bukovských vrchov

Zavrieť

Poloha

Nachádza sa v severnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce.^[3] Južná časť hrebeňa leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a na katastrálnom území obce Zboj^[1], severná patrí poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Lesko a gmine Cisna.^[5] Najbližším sídlom je juhozápadne situovaná Runina, južne sa nachádza Ruský Potok a Zboj, juhovýchodne Nová Sedlica a západne dnes zaniknutá obec Ruské, severným smerom leží Wetlina, Stare Siolo a Strzebowiska, patriace do gminy Cisna.^[6] Masív patrí v slovenskej časti do Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala s najvyšším 5. stupňom ochrany.^[7] Severne vybiehajúcim hrebeňom vedie na poľskom území hranica, oddeľujúca Ciśniańsko-Wetliński Park Krajobrazowy na západe a Bieszczadzki Park Narodowy na východe.^[4]

Opis

Jarabá skala leží v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) na západe a Čelo (1 158,8 m n. m.) na východe. Severným smerom z neho vybieha rázsocha Paportny (1 199 m n. m.) a necelý kilometer východne od hlavného vrcholu leží východný, na mapách rovnako značený, no nižší (1 167,2 m n. m.) vrchol.^[8] Západným smerom sa nachádza Pľaša (1 162,8 m n. m.), Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.), Kruhliak (1 101 m n. m.), Ďurkovec (1 189 m n. m.), Hajdošík (921 m n. m.) a Kučalata (917 m n. m.), južným Bukovec (930 m n. m.), Stolová (934 m n. m.), Veľký Bukovec (1 012 m n. m.), Kýčera (980 m n. m.), Minčol (972 m n. m.) a Stinská (1 093 m n. m.), východne Príkry (952 m n. m.), Borsukov vrch (991 m n. m.), Čelo (1 159 m n. m.), Hrúbky (1 186 m n. m.), Mala Rawka (1 272 m n. m.) a Dil Szelesisty (1 137 m n. m.) a severným Hnatowe Berdo (1 245 m n. m.), Smerek (1 223 m n. m.), Jawornik (1 020 m n. m.), sedlom oddelená Paportna (1 199 m n. m.) a Fereczata (1 102 m n. m.).^[8] Južné svahy odvodňuje Zbojský potok do Uličky v povodí Uhu, severozápadné potok Chomów a severovýchodné Wielki Lutowy do Wetliny v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.^[4]^[6]

Na slovenskej strane sa nachádza skalné more, dlhé niekoľko desiatok metrov. Vzniknuté skalné bralo (1 167,2 m n. m.) je vyhliadkovým miestom s osadenou drevenou plošinou. Spolu s Ďurkovcom spadá do národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.^[9] Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy^[10], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)^[11], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny. Vrcholové časti sa nachádzajú v pásme horských lúk – polonín a poskytujú nádherné panoramatické výhľady.

Výhľady

Vrcholovú časť a okolitý hrebeň pokrýva nesúvislý lesný porast s vrcholovými holinami^[6] tzv. poloninami, ktoré poskytujú panoramatické výhľady. Pri vhodných podmienkach je vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty.^[12]

Turizmus

Jarabá skala je turisticky atraktívny vrch, ktorým vedie červeno značená Východokarpatská magistrála, ktorá kopíruje hlavný karpatský hrebeň. Tá vedie od Duklianskeho priesmyku (502,0 m n. m.) v Laboreckej vrchovine cez Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Strop (1 011,2 m n. m.), Ruské sedlo (801,0 m n. m.), Pľašu (1 162,8 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.) a Kamennú lúku (1 200,9 m n. m.) na trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.).

Zo slovenskej strany je možný výstup z najvyššie položenej obce v Sninskom okrese ako aj v celom Zemplíne Runiny a z najvýchodnejšej obce na území Slovenska Novej Sedlice.

Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodárenskou nádržou Starina.

Obec Nová Sedlica predstavuje východiskový bod do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň – na trojhraničný vrch Kremenec, do oblasti Stužice a Jarabej skaly. Je tu možnosť ubytovania a stravovania v zariadeniach Penzión Kremenec Archivované 2015-07-10 na Wayback Machine a Hostinec Beskyd.

Prístup

Značkované trasy

Zo Slovenska^[2]

po značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.), odtiaľ po značke cez vrch Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), trvanie: ↑ 3:05 h, ↓ 2:45 h, prevýšenie: 639 m
po značke z obce Nová Sedlica cez Poľanu a Medovú babu, trvanie: ↑ 3:20 h, ↓ 2:40 h, prevýšenie: 789 m
po značke hrebeňom smerom od vrchu Čierťaž (1 071,0 m n. m.)
po značke hrebeňom smerom od vrchu Kruhliak (1 100,6 m n. m.)

Z Poľska^[13]

po značke z obce Wetlina (Stare Sioło) cez vrchy Jawornik (1 021,3 m n. m.) a Paportna (1 197,8 m n. m.), trvanie: ↑ 3:45 h, ↓ 2:25 h, prevýšenie: 549 m
po značke z obce Wetlina (Kościół) cez vrch Jawornik (1 021,3 m n. m.), odtiaľ po značke cez vrch Paportna (1 197,8 m n. m.), trvanie: ↑ 3:15 h, ↓ 2:10 h, prevýšenie: 549 m
po značke hrebeňom smerom od vrchu Krzemieniec (1 221,0 m n. m.)
po značke hrebeňom smerom od vrchu Okrąglik (1 100,6 m n. m.)

Možnosti dopravy do turistických východísk

Do obcí Runina a Nová Sedlica je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.^[14]^[15] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km, Humenné-Nová Sedlica 65,9 km, Snina-Nová Sedlica 44,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok Archivované 2016-12-22 na Wayback Machine.

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Pásmo horských lúk – polonín na Jarabej skale v lete
Kovová plošina osadená v roku 2016 na vyhliadkovom mieste na skalnom brale Jarabej skaly
Pohľad z vyhliadky Jarabá skala do doliny Zbojského potoka s obcami Nová Sedlica a Zboj
Pohľad na poľský vrch Smerek (1 222,5 m n. m.) a pohorie Połonina Wetlińska z Jarabej skaly
Vrchol Jarabej skaly (1 199,0 m n. m.)
Poľský turistický smerovník na vrchole Jarabej skaly (1 199,0 m n. m.)
Slovenský turistický smerovník pri vyhliadke Jarabej skaly (1 167,2 m n. m.)