Jakub I. Dobyvateľ (špa. Jaime I. el Conquistador, katal. Jaume I. el Conqueridor, * 2. február 1208, Montpellier  27. júl 1276, Valencia) bol od roku 1213 aragónsky kráľ z dynastie barcelonskej, od roku 1229 kráľom Malorky a od roku 1238 kráľom Valencie.

Rýchle fakty Narodenie, Úmrtie ...
Jakub I. (Aragónsko)
aragónsky kráľ
Thumb
Narodenie2. február 1208
Montpellier Francúzsko
Úmrtie27. júl 1276 (68 rokov)
Valencia, Španielsko
RodičiaPeter II., Mária z Montpellieru
ManželkaEleonóra Kastílska
Jolanda Uhorská
Teresa Gil de Vidaure
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jakub I.
Zavrieť

Životopis

Bol jediným synom a dedičom kráľa Petra II. a Márie, dcéry Viliama VIII. z Montpellieru. Roku 1211 ho otec v súvislosti s plánovanými zásnubami a snahou utíšiť spornú politickú situáciu v Akvitánsku odovzdal do výchovy vodcovi križiackej výpravy Simonovi IV. z Montfortu. O dva roky neskôr sa obaja muži stretli v bitke pri Murete, kde kráľ Peter zomrel a päťročný následník zostal naďalej u Montforta. Na základe žiadosti Sancha, strýka zosnulého kráľa, bol chlapec v roku 1214 vrátený do Aragónska a odovzdaný na výchovu templárom. Sancho bol ustanovený regentom kráľovstva, vo funkcii zostal do roku 1218.

Jakub sa v roku 1221 oženil s kastílskou princeznou Eleonórou. V roku 1229 bol sobáš po narodení syna Alfonza anulovaný údajne z dôvodu blízkeho príbuzenstva manželov. Syn Alfonz bol uznaný legitímnym, ale následníkom trónu sa pre jeho včasnú smrť stal syn Peter III. z Jakubovho nového manželstva s Jolandou Uhorskou.

V roku 1244 dobyl moslimskú Játivu pri Valencii a získal tak pod kontrolu výrobňu papiera. Namiesto pergamenu sa začal používať papier. Jakub I. je autorom svojho vlastného životopisu pod názvom Kniha o hrdinských činoch (Llibre dels Feyts). Pochovaný je v cisterciánskom kláštore Poblet. Jeho náhrobok bol roku 1835 zničený spoločne s ostatnými a v 20. storočí ho rekonštruoval Frederico Marès.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jakub I. Aragonský na českej Wikipédii.

Wikiwand in your browser!

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.

Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.