slovenská politička a sociologička From Wikipedia, the free encyclopedia
Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD., rod. Karafiátová (* 7. december 1956, Bratislava) je slovenská sociologička.[1] V rokoch 2005 až 2006 bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, v rokoch 2011 až 2012 bola zastupujúcou ministerkou obrany a v rokoch 2010 až 2012 predsedníčkou vlády Slovenskej republiky. Bola tiež podpredsedníčkou politickej strany SDKÚ-DS. V roku 2009 neúspešne kandidovala na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Kandidatúru v roku 2014 odmietla.
 |
Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte. |
| Iveta Radičová | ||||||||
| slovenská sociologička | ||||||||
 Iveta Radičová v roku 2010 | ||||||||
| 6. predseda vlády Slovenskej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 8. júl 2010 – 4. apríl 2012 | ||||||||
| Prezident | Ivan Gašparovič | |||||||
| ||||||||
| Bývalá poslankyňa Národnej rady SR | ||||||||
| V úrade 8. júl 2006 – 24. apríl 2009 | ||||||||
| 10. minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky | ||||||||
| V úrade 17. október 2005 – 4. júl 2006 | ||||||||
| Premiér | Mikuláš Dzurinda | |||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Rodné meno | Karafiátová | |||||||
| Narodenie | 7. december 1956 (67 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko | |||||||
| Politická strana | SDKÚ-DS (2006-2012) VPN (1990-1992) | |||||||
| Alma mater | Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave | |||||||
| Profesia | vedecká pracovníčka, sociologička | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manžel | ||||||||
| Partner | ||||||||
| Deti | Eva | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Iveta Radičová (multimediálne súbory) | |||||||
Od novembra 2012 pôsobí na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy[2], od septembra 2015 vyučuje na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií.[3][4]
V rokoch 1990 až 1992 bola členkou VPN. Až do roku 2005 sa venovala profesionálnej kariére. Vo vláde Mikuláša Dzurindu bola po demisii Ľudovíta Kaníka stranou SDKÚ-DS nominovaná na post ministerky práce, rodiny a sociálnych vecí. Do funkcie ju prezident vymenoval 17. októbra 2005. Po uplynutí funkčného obdobia v júli 2006 sa v novembri 2006 stala členkou SDKÚ-DS. Na kongrese strany 17. novembra 2006 bola zvolená za podpredsedníčku strany pre sociálne veci a zdravotníctvo.
Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa stala poslankyňou národnej rady za SDKÚ-DS. Na kandidátke SDKÚ-DS bola ako nestraníčka, získala najviac preferenčných hlasov spomedzi kandidátov strany. Bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie. Iveta Radičová sa v sociálnej politike orientuje predovšetkým na oblasť zamestnanosti, na problémy sociálne znevýhodnených skupín a na ochranu práv detí.
Iveta Radičová sa 23. apríla 2009 vzdala poslaneckého mandátu po tom, ako vyšlo najavo, že neoprávnene hlasovala za poslankyňu SDKÚ-DS Tatianu Rosovú.[8] Podľa Radičovej nešlo o podvod, ale o skratovú reakciu, Rosová by sa nestačila pred hlasovaním vrátiť na svoje miesto po hlasovaciu kartičku.[9]
V prezidentských voľbách v roku 2009 kandidovala s podporou strán SDKÚ-DS, SMK, KDH a OKS.[9] V prvom kole konanom 21. marca 2009 získala najväčšiu podporou v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji kde zvíťazila. Len v Bratislavskom kraji získala nadpolovičnú väčšinu 52,6 %. Z volebných obvodov získala najviac v Dunajskej Strede: 88,55 %.[10] Celkovo Radičová získala 713 735 hlasov (38,05 %), Ivan Gašparovič 876 061 (46,7 %). Obaja postúpili do druhého kola. V druhom kole konanom 4. apríla získala 988 808 hlasov (44,46 %), jej súper Gašparovič 1 234 787 (55,53 %). Tretím prezidentom Slovenska sa tak stal Ivan Gašparovič.[11]
8. júla 2010 ju o 20:40 prezident Ivan Gašparovič vymenoval za predsedníčku vlády Slovenskej republiky. Radičová sa stala prvou ženou na tomto poste a druhou osobou bez komunistickej minulosti. Gašparovič poveril Radičovú zostavením vlády 23. júna potom čo sa to Robertovi Ficovi nepodarilo.[9]
Po odobratí poverenia Ľubomíra Galka (SaS) a po dohode s prezidentom Gašparovičom stala 28. novembra 2011 dočasnou ministerkou obrany.[12] Ministerstvo mala viesť do predčasných volieb v marci 2012.[13]
11. októbra 2011 po hlasovaní v Národnej rade o dôvere vláde hlasovalo zo 126 poslancov 55 za a 9 sa zdržalo. Vláda Ivety Radičovej tak nezískala potrebných 76 hlasov, stratila dôveru parlamentu a padla. Otázka jej dôvery bola spojená s otázkou prijatia eurovalu.[14] Hlasovanie o eurovale Radičová spojila v to ráno s hlasovaním o dôvere vlády. Po viac než šesť hodinovom hlasovaní strany SDKÚ-DS, KDH a MOST – HÍD hlasovali za euroval. SaS nehlasovala, upozorňujúc, že nebudú hlasovať proti programovému vyhláseniu vlády. Členovia Smeru, najsilnejšieho klubu v parlamente, za euroval tiež nehlasovali.[15]
Po ukončení aktívnej politickej kariéry sa Iveta Radičová plánuje vrátiť na svoju alma mater. Na St Anthony College Oxfordskej univerzity mala prednášať od októbra 2012.[16] Prednášala aj 11. novembra 2011. Témou prednášky bolo „Restoring Trust – a talk on Slovakia and the current European Economic Crisis“.[17] Od novembra 2012 pracovala na polovičný úväzok na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy.[2]
Počas jarného trimestra v roku 2013 prednášala šesťkrát na University of Oxford a dvakrát na iných univerzitách.[18] Popritom mávala pravidelné seminára v European Study Centre na St. Antony College. Jej výskum bol „ERC Project on Media and Democracy in Central and Eastern Europe“ na Katedre politiky a medzinárodných vzťahov.[18] Pôsobí ďalej na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.[19] V akademickom roku 2013/2014 spoluvyučuje predmet o politike EÚ.[20] V januári 2015 Radičová pôsobí na Robert Bosch Academy v Berlíne.[21] Prijala tiež pozvanie do Madridského klubu bývalých politikov, ktorí sa delia o svoje skúsenosti.[21] Od septembra 2015 pôsobí ako vyučujúca na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií. Jej akademickými záujmami sú sociálna politika a politika EÚ.[3][4]
Kandidatúru na prezidentku vo voľbách v roku 2014 Radičová odmietla už v septembri 2012.[22] V decembri 2012 prezídium SDKÚ-DS podporilo návrh Pavla Freša, že Radičová je najvhodnejšou kandidátkou do prezidentských volieb.[23] Samotná Radičová však kandidatúru odmietla.[23] Svoj zámer nekandidovať potvrdila opäť vo februári 2013.[24] Vo viacerých prieskumoch volebných preferencií získava dobré umiestnenie. V prieskume agentúry MVK z júna 2012 by voľby vyhrala s 33,8 % voličskej podpory, pred súčasným premiérom Robertom Ficom s 30,1 % a na treťom mieste by sa umiestnil Ján Čarnogurský s 14,9 % hlasov.[25]
V septembri 2015 Radičová opakovane odmietla ponuku Igora Matoviča, aby sa stala líderkou koalície OĽaNO-NOVA.[26]
V januári 2017 vrátila ocenenie Zlatý biatec za rok 2012, ktoré dostala od NEF – Hospodárskeho klubu. Dôvodom bolo vyhlásenie klubu o migrantoch a jeho podpis vtedajším policajným prezidentom Tiborom Gašparom.[27]
Iveta Radičová je vdova, jej manželom bol humorista Stano Radič. S dcérou Evou žije v Novej Dedinke, okres Senec. Od roku 2006 do roku 2009 žila s partnerom Jánom Riapošom.[28][29]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
