Index lomu
From Wikipedia, the free encyclopedia
Index lomu je materiálová konštanta určujúca šírenie elektromagnetického vlnenia (napr. svetla) v danom prostredí. Rozlišuje sa:
- absolútny index lomu (t.j. index lomu v užšom zmysle) má značku n (alebo RI) a vzorec , kde je rýchlosť svetla vo vákuu a rýchlosť svetla v prostredí (závisí od frekvencie a od prostredia)
- relatívny index lomu má značku n12 a vzorec n12=n1/n2 = 1/n21, kde 1 znamená prostredie č. 1 a 2 znamená prostredie č. 2
Index lomu je bezrozmerná veličina.
Vo vákuu je n=1, v ostatných prostrediach je v klasickej mechanike vždy n > 1 {napr. index lomu vody je 1,33, sírouhlíka 1,63). Index lomu závisí od frekvencie daného svetla (elektromagnetického vlnenia) - pozri aj disperzia.
V tejto súvislosti sa zavádza aj pojem optická hustota definovaný tak, že prostredie x je opticky hustejšie ako prostredie y, ak n prostredia x > n prostredia y.