In pectore
From Wikipedia, the free encyclopedia
In pectore (z latinčiny „v prsiach/srdci“) je termín používaný v Katolíckej cirkvi pre činnosť, rozhodnutie alebo dokument, ktorý má byť utajený. Najčastejšie sa používa pri menovaní pápeža do kolégia kardinálov bez verejného oznámenia mena vybraného. Pápež si toto meno vyhradzuje pre seba, hlavne v prípade, že by kardinálovi alebo miestnej Cirkvi mohlo hroziť nebezpečenstvo, prípadne pre iný dôvod. Niekedy sa používa aj talianska verzia frázy v petto. Keď je meno nového kardinála oznámené alebo odtajnené, niekedy sa hovorí, že je zverejnené.
Táto prax sa objavila v 16. storočí, miera jej používania sa však v priebehu storočí značne líšila. Niektorí pápeži k tomuto kroku pristupovali zriedkavo alebo vôbec, zatiaľ čo iní ho používali pravidelne. V prvej polovici 19. storočia pápež Gregor XVI. vymenoval polovicu zo svojich 75 kardinálov in pectore a po svojej smrti ponechal niekoľko mien neznámych. V 20. storočí sa používanie takéhoto rozhodnutia postupne znižovalo. Aktuálne (júl 2024) je posledným pápežom, ktorý vymenoval kardinála in pectore, Ján Pavol II.
V súčasnosti nebol doteraz žiadny slovenský kardinál vymenovaný in pectore. V Česku bol takýmto spôsobom vymenovaný napríklad Štěpán kardinál Trochta alebo František kardinál Tomášek. Zo všetkých takto vymenovaných kardinálov sa pápežmi stali piati z nich: Lev X., Inocent X., Benedikt XIV., Gregor XVI. a Pius IX. Tento dnes už zriedkavý termín pri menovaní kardinálov sa sporadicky vyskytuje aj v beletrii.