Hôtel Tassel
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Hôtel Tassel je mestský dom postavený Victorom Hortom v Bruseli pre belgického vedca a profesora Emileho Tassela v roku 1893 – 1894. Budova je umiestnená na ulici Rue Paul-Emile Jansonstraat č.6 v Bruseli v Belgicku. Hôtel Tassel bol v roku 2000 spolu s ďalšími jeho tromi mestskými domami (Hôtel Solvay, Hôtel van Eetvelde a Dóm & Ateliér V. Horty) zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Major Town Houses of the Architect Victor Horta (Brussels)* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Hôtel Tassel | |
Štát | Belgicko |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | i, ii, iv |
Identifikačné č. | 1005 |
Región** | Európa a Severná Amerika |
Súradnice | 50°49′40″S 4°21′43.3″V |
História zápisu | |
Zápis | 2000 (24. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Victor Horta sa narodil 6. januára 1861 v Gente. Bol to svetovo uznávaný belgický secesný architekt. Počas siedmich rokov sa venoval štúdiu architektúry a hľadaniu nového architektonického výrazu. Victor Horta je jedným z prvých architektov, ktorí pri stavbe rodinných domov začali používať železo. Konštrukcie, ktorým je priznaný a jasne viditeľný systém spájania a nitovania dielov, sú na každom kroku a do detailov prepracované. Dovtedy sa bolo možné stretnúť s touto technológiou výstavby len u priemyselných a hospodárskych stavieb.
Prvou zmenou bolo to, že v dome odstránil klasické rozmiestnenie chodny a miestností. Dominantné schodisko umiestnené v strede budovy slúži ako spojivo medzi všetkými časťami domu. Toto rozvrhnutie vytvára plynulý dojem z priestorov, ktoré sú navzájom otvorené a tým vzniká novodobá koncepcia pôdorysu. Použitie hladkého muriva, výraznou soklovou zónou a korunnou rýmsou sa priečelie domu nenásilne včlenuje do okolitej zástavby. Dokonca aj prevedenie vypuklého arkiera len zdržanlivo naznačuje hľadanie nového spojenia ornamentu a konštrukcie.
Takmer celý dom je oslavou zvlnených tvarov, ktoré pochádzajú z rastlinnej ríše. Inšpirácia v prírode je čitateľná roznymi druhmi lián, popínavých viničov, “zvlnené biče” sa prelínajú v imaginárnom pohybe. V bujných krivkách na ne harmonicky nadväzujú a predĺžujú ich detaily zábradlia pri schodisku, stĺpiky ba aj trámy a iné kovové časti. Tie isté rastlinné motívy sa plazia po mozaikovej dlažbe a šplhajú sa na maľovku stien.
Úzke stavebné parcely v Bruseli si vyžiadali potrebu umelo rozširovať interiér budov. Horta vyriešil tento problem tak, že do domu umiestnil veľké zasklené okná, ktorými prúdilo svetlo na všetky poschodia. Tým sa ešte viac umocnila vertikálna línia domu. Do nekonečna rozširujú interior aj zrkadlá osadené priamo proti sebe.
V období keď inžinieri hľadali technické riešenia, využíval Horta všetky architektonické možnosti ocele. Použitá bola dokonca aj ako dekoračný prvok.
Výstavbou tohto domu sa dostavila konkrétna odpoveď na otázky týkajúce sa celistvosti umenia. Stavba podčiarkuje vzťah medzi štruktúrou, materiálom a ornamentom. Architekt sa tak stal inžinierom, dekoratérom aj bytovým architektom či koloristom súčasne v jednej osobe.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.