Hádecká planinka
From Wikipedia, the free encyclopedia
Hádecká planinka je národná prírodná rezervácia, ktorá je súčasť Chránenej krajinnej oblasti Moravský kras. Rozkladá sa na výmere 83,16 ha v katastrálnom území obce brnianskej mestskej časti Maloměřice a obce Kanice (okres Brno-venkov). Tvorí ju časť krasovej plošiny a svah lemujúci Hádeckú plošinu na Ochozských plošinách, ktoré nadväzujú na lom Hády. Geomorfologicky patrí Drahanskej vrchovine.
| Hádecká planinka | |
| národná prírodná rezervácia | |
 Národná prírodná rezervácia Hádecká planinka | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Región | Juhomoravský kraj |
| Okres | Okres Brno-mesto |
| Lokalita | Maloměřice, Kanice |
| Nadmorská výška | 330 - 422 m n. m. |
| Súradnice | 49°13′32.17″S 16°40′35.1″V |
| Rozloha | 83,1616 ha |
| Vznik | 2. september 1950[1] |
| - Vyhlásil | Ministerstvo školstva vied a umení |
| Správa | CHKO Moravský kras |
| Kód AOPK ČR | 103 |
  Hádecká planinka Poloha na mape Česka | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Predmetom ochrany sú lesné a lesostepné spoločenstvá najjužnejšej časti Moravského krasu s chránenými a ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov. Územie rezervácie je výrazne ovplyvnené ťažbou vápencov, dreva a pastvou dobytka, rovnako tak i výstavbou rádiokomunikačnej veže a prístupové komunikácie k nej. Rezerváciou prechádza náučný chodník.
Geológia
Podložie je prevažne budované devónskymi a spodnokarbónskymi hádsko-říčskými vápencami a křtinskými vápencami. Na západnej hranici sa vyskytujú devónske bazálne klastiká, prešmyknuté cez vápence. Na hádsko-říčské vápence diskordantne nasadajú jurské vápence so silicitmi. V časti Šumbera je vyvinuté drobné škrapové pole. Pôdny kryt tvorí renzina typická, na východe v nadloží spraše potom fluvizem typická.
Flóra
Teplomilnú vegetáciu predstavujú dúbravy tvorené dubom plstnatým. Stromové poschodie je tam dub plstnatý, dub cerový, dub zimný a jarabina brekyňová, v kerovom poschodí je typický klokoč perovitý, drieň obyčajný, dráč obyčajný, hloh jednosemenný, v bylinnom poschodí je zastúpená jagavka konáristá, kamienka modropurpurová a jasenec biely, na čistinách mliečnik mnohofarebný, medúnka medovkolistá, oman mečolistý, chránený kosatec pestrý, kavyľ Ivanov, ruža bedrovníková, kriticky ohrozený je hadinec červený. Ďalej tu sú hrabové porasty, kde rastie drieň obyčajný, svíb krvavý, rešetliak prečisťujúci, hrachor jarný, pľúcnik lekársky, luskáč lekársky, silne ohrozená neotinea počerná. Vo vrcholových partiách pod dominujúcim dubom zimným a lipou veľkolistou je to mednička jednokvetá, kopytník európsky, ostrica chlpatá, lipnica hájna. Na chladnejších svahoch dominuje lipa veľkolistá, lipa malolistá, javor mliečny a javor horský, v podraste lykovec jedovatý, samorastlík klasnatý alebo pakost smradľavý.
Fauna
Severnú hranicu rozšírenia tu majú niektorí zástupcovia drobníkov, ploskáčikov, piadiviek (piadica kuričková, piadica červenkastá) a môr - morica páskatá, sivkavec lesklý. Veľmi vzácna je siatica ďatelinová. Z chrobákov tu žije roháč veľký. Druhovo početné sú vtáky, zistené bolo celkom 52 druhov, najpočetnejším sú sýkorka veľká, sýkorka hôrna, pinka obyčajná, kolibiarik čipčavý, penica čiernohlavá. Z malých cicavcov je najhojnejší hrdziak lesný, myš krovinatá a ryšavka žltohrdlá.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
