Katalóg hviezd

Katalóg hviezd je systematicky usporiadaný zoznam hviezd, ktorý obsahuje strednú polohu hviezd (t. j. súradnice pre určité ekvinokcium) a obyčajne aj zdanlivú hviezdnu veľkosť, prípadne radiálnu rýchlosť, vlastný pohyb, spektrálnu triedu, paralaxu, číslo iného katalógu a pod. Na rozličné ciele sa zostavujú rôzne katalógy hviezd. Polohu (pozíciu) hviezd na sfére vyjadrenú súradnicami, obyčajne rektascenziou a deklináciou (α, δ) pre určitú polohu jarného bodu (epochu), obsahujú pozičné katalógy. Ak sa pri katalógu hviezd neuvedie špeciálny cieľ, obyčajne ide o pozičný katalóg. Katalógy hviezd sa zostavujú na základe priamych pozorovaní polôh hviezd alebo z jestvujúcich katalógov. Pri porovnávaní polôh z dvoch katalógov treba zohľadniť precesiu medzi epochami.

Historické katalógy hviezd

• Ptolemaiov Almagest z roku 150, ktorý obsahuje 1 025 hviezd
• (λ, β, ekvinokcium 1601), obsahujúci 700 veľmi presných z vlastných pozorovaní polôh 1 018 hviezd, ekvinokcium 1437,5,
• Katalóg Tycha Braheho (1 580 hviezd, ekvinokcium 1601), obsahujúci 700 veľmi presných polôh, ktoré určil Brahe ešte pred vynájdením ďalekohľadu.

Prvý teleskopický katalóg hviezd zostavil J. Flamsteed roku 1690 (2 866 hviezd) so strednou chybou pozorovaní niekoľko oblúkových sekúnd. (Veľa hviezd do 6. magnitúdy má číselné označenie z Flamsteedovho katalógu, napr. 61 Cygni.)

Súčasné katalógy hviezd

Presnosť súčasných katalógov hviezd dosahuje až tisícinu časovej sekundy pri určení rektascenzie a stotinu oblúkovej sekundy pri určení deklinácie. Súčasné katalógy hviezd sa delia podľa presnosti na fundamentálne, pásmové a prehľadové katalógy.

Fundamentálne katalógy

Fundamentálne katalógy obsahujú čo najpresnejšie absolútne polohy a vlastné pohyby pomerne malého počtu hviezd, získané z mnohých pozorovaní (aby sa zväčšila presnosť a vylúčili sa systematické chyby, ktorými sú jednotlivé pozičné merania zaťažené). Fundamentálne katalógy hviezd tvoria základ určenia polôh hviezd v ročenkách a slúžia ako referenčný systém iných katalógov, kde sa polohy ďalších hviezd určujú relatívne vzhľadom na hviezdy fundamentálneho katalógu. Vnútorná presnosť fundamentálnych katalógov je približne Δδ = 0,05"; Δα = 0,005s. Najlepší fundamentálny katalóg hviezd je FK4 - Vierter Fundamentalkatalog, Heidelberg 1963. Obsahuje polohy 1 535 hviezd z celej oblohy pre 1950,0 a 1975,0. Je to zrevidovaný katalóg FK 3 (Fundamentálny katalóg, 3. vydanie) z roku 1937, ktorý zostavili z pozorovaní a polôh z 80 katalógov (1820 – 1930). Auwersov Nový fundamentálny katalóg (NFK) z roku 1879 je založený najmä na pulkovských a greenwichských katalógoch. Medzi prvé fundamentálne katalógy patrí Besselov katalóg z roku 1818, založený na zredukovaných pozorovaniach J. Bradleyho z rokov 1750 – 1762 a na neskorších pozorovaniach polôh a vlastných pohybov hviezd. Newcombov fundamentálny systém (obsiahnutý v jeho fundamentálnych katalógoch hviezd z roku 1872 a 1898) slúžil ako podklad národných ročeniek aj začiatkom nášho storočia (1925). Medzi fundamentálne katalógy hviezd patria aj obsiahlejšie, ale menej presné katalógy ako FK 4, a to katalóg PGC – Preliminary General Catalog (Predbežný všeobecný katalóg), 6 188 hviezd pre ekvinokcium 1900,0, a katalóg GC – General Catalogue (Všeobecný katalóg), ktorý obsahuje polohy a vlastné pohyby 33 342 hviezd pre ekvinokcium 1950,0. Dokončil ho a vydal B. Boss na základe 250 katalógov z rokov 1755 – 1932 a znovu zmeraných polôh hviezd po smrti svojho otca L. Bossa.

Pásmové katalógy

Pásmové katalógy obsahujú presné relatívne polohy hviezd nadviazané na polohy hviezd fundamentálnych katalógov. Najznámejšie z nich sú katalógy AGK (Astronomischer Gesellschaft Katalog). Boli vypracované za medzinárodnej spolupráce, vznikli z pásmových zoznamov. AGK 1 (Prvý katalóg astronomickej spoločnosti) obsahuje polohy do 200 000 hviezd pre ekvinokcium 1880,0; v AGK2 sú merania z rokov 1928 – 1932 (najmä z Pulkova), epocha 1930, a AGK 3 bol opakovaním pre epochu 1950,0. Polohy sa nadväzovali na fundamentálny katalóg FK 3. Na základe katalógov AGK vznikli pásmové Yalské katalógy od r. 1930 rozšírením zón (pásem) až po južný pól. V katalógu hviezd Geschichte des Fixsternhimmels je poloha každej hviezdy určená z viacerých katalógov a z viacerých pozorovaní z rokov 1750 – 1946 a zredukovaná na ekvinokcium 1875,0. Katalóg vychádzal vo zväzkoch podľa zón. V astrofyzikálnom observatóriu Akadémie vied Ruska v Pulkove postupne zostavili (od r. 1956) KSZ – Katalog slabych zviozd, ktorý obsahuje 15 690 hviezd od −30° do +90°. Pravouhlé súradnice hviezd obsahuje Astrographic Catalogue Carte du Ciel, ktorý má 18 zón od −90° do +90° v deklinácii na základe pozorovaní z rokov 1890 – 1950.

Prehľadové katalógy

Prehľadové katalógy ("durchmusterungy") obsahujú veľký počet hviezd do určitej hviezdnej veľkosti, ich poloha je určená s menšou presnosťou než v katalógoch FK a AGK, ale sú vhodné na identifikáciu hviezd a na štatistické práce. Presnosť polôh hviezd v nich býva určená v desatinách časovej sekundy pre rektascenziu a v desatinách oblúkovej sekundy pre deklináciu. Bonner Durchmusterung (BD) obsahuje polohy 458 000 hviezd jasnejších než 10^m, pre epochu 1875,0. Vypracoval ho F. W. A. Argelander pre severnú oblohu od −2° do +90° a doplnil E. Schönfeld pre južnú časť oblohy do −23° deklinácie, Südliche Durchmusterung (SD). Označenie hviezd obsahuje skratku katalógu, zónu podľa deklinácie a poradové číslo hviezd podľa rektascenzie od 0h do 24h, napr.: BD + 5°1230. Córdoba Durchmusterung (CD) zostavili J. Thome a Ch. D. Perrine v rokoch 1892 – 1932 v córdobskej hvezdárni; dopĺňa BD až k južnému pólu (pre deklináciu −21° až −90°), udáva polohu 613 953 hviezd jasnejších ako 10^m, pre ekvinokcium 1875,0. Cape Photographic Durchmusterung (CPD) pre 454 875 hviezd vytvorili D. Gill a J. C. Kapteyn. Ku katalógom hviezd tohto typu patrí aj Henry Draper Catalogue (HD) pre 225 300 hviezd z celej oblohy jasnejších než 8,3^m, pre ekvinokcium 1900,0. Zostavili ho A. J. Cannonová a E. Ch. Pickering. Je to prvý katalóg, ktorý obsahuje aj údaje o spektrálnych typoch hviezd podľa dodnes používanej klasifikácie, preto sa HD častejšie zaraďuje medzi katalógy spektier. Novším a v súčasnosti najviac používaným katalógom je SAOC – Smithsonian Astrophysical Observatory Catalogue, vydaný v Cambridgei roku 1969. Významný je Bečvářov katalóg hviezd Atlas Coeli II (pozri aj Atlas Coeli Skalnaté Pleso 1950.0). Obsahuje 6 362 hviezd z celej oblohy do 6,25 magnitúdy, ekvinokcium 1950,0, ich polohy, ročné zmeny polôh, vlastné pohyby, spektrá, radiálne rýchlosti, paralaxy, zoznamy iných objektov (hmlovín, hviezdokôp) a i.

Osobitné katalógy

Osobitné katalógy hviezd obsahujú iné charakteristiky hviezd. Sú to napr. katalógy jasnosti ako katalóg Göttinger Aktinometrie od K. Schwarzschilda, katalógy spektier ako Bergedorfer Spektraldurchmusterung, ktorý obsahuje spektrálne triedy 150 000 hviezd jasnejších než 13^m, alebo Atlas of Stellar Spectra (Atlas hviezdnych spektier) Od W. W. Morgana, P. Ch. Keenana a E. Kellmanovej so spektrami štandardných hviezd určujúcich základ modernej spektrálnej klasifikácie. Ďalšie sú katalógy vlastných pohybov hviezd, katalóg radiálnych rýchlostí, katalógy paraláx, katalógy farieb, katalógy dvojhviezd, katalógy premenných hviezd a i. Osobitnú skupinu tvoria katalógy hmlovín, galaxií, hviezdokôp atď. Najznámejšie: Messierov katalóg (M) z rokov 1781 a 1784, ktorý obsahuje 109 najjasnejších objektov oblohy; Dreyerov Nový všeobecný katalóg (NGC) z roku 1888 – 7 840 objektov, v roku 1973 bol zrevidovaný a znovu vydaný; Index Catalogue (IC) z rokov 1895 a 1908 – 5 386 objektov. K mnohým katalógom hviezd boli vydané aj hviezdne mapy, prípadne hviezdne atlasy. Zoznam katalógov hviezd Verzeichnis von Sternkatalogen (1900 – 1962) zostavil K. Heinemann roku 1964 v Heidelbergu.

Astronomický portál Hviezdny portál

Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.