francúzsky románopisec From Wikipedia, the free encyclopedia
Honoré d’Urfé, gróf de Châteauneuf, markíz du Valromey, pán de Virieu-le-Grand (* 11. február 1567, Marseille – † 1. jún 1625, Villefranche-sur-Mer, Francúzsko) bol francúzsky barokový románopisec, ktorý napísal prvý román-rieka s názvom L’Astrée.
Honoré d’Urfé, gróf de Châteauneuf, markíz du Valromey, pán de Virieu-le-Grand | |
Portrét Honoré d’Urfé publikovaný v 3. vydaní L’Astrée v roku 1623 | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 11. február 1567 |
Marseille, Francúzsko | |
Úmrtie | 1. jún 1625 (58 rokov) |
Villefranche-sur-Mer, Francúzsko | |
Národnosť | francúzska |
Zamestnanie | vojak, básnik, románopisec |
Manželka | Diane de Chậteaumorand |
Dielo | |
Žánre | román-rieka, stanca, sonet, poéma |
Obdobie | baroková literatúra |
Témy | pastorálne príbehy z okolia Forezu |
Literárne hnutie | bukolická próza, baroková poézia |
Debut | La Sireine – poéma |
Významné práce | L’Astrée – román |
Ovplyvnený |
|
Ovplyvnil |
|
Podpis | |
Poznámky | zakladateľ L'Académie Florimontane |
Odkazy | |
Honoré d’Urfé (multimediálne súbory na commons) | |
Narodil sa v Marseille, centre Provensalska v šľachtickej rodine spojenej s domom savojských po svojej matke rodenej de Savoie-Tende. Honoré študoval u jezuitov. Keďže bol aktívny typ, zapojil sa do spolku Katolícka liga a zostal navždy verný vojvodovi de Nemours. Rozviedol sa s Anne d’Urfé a zosobášil so svojou sesternicou Dianou de Chậteaumorand, dobyl Forez a dal sa menovať od vojvodu de Nemours generálporučíkom vlády vo Foreze.
V roku 1604 napísal pastorálnu poému La Sireine, ktorou bránil teóriu platonickej lásky zo svojho predošlého dielka Les épitres morales.
V roku 1607/8 založil so svojimi priateľmi Akadémiu Florimontan (l’Académie Florimontanes), prvú vedeckú spoločnosť v Savojsku.
Honoré d’Urfé je známy hlavne vďaka svojmu románu L’Astrée, prvý román-rieka, pastorálny dobrodružný román inšpirovaný čiastočne jeho vlastným životom. Román vychádzal na pokračovanie od roku 1607 do 1627. Má štyri diely a je inšpirovaný helénizmom, Vergíliom a kurtoáznymi básnikmi. Román má vyše 5000 strán, je rozdelený na päť častí, pričom každá má 12 kníh. Pretože d’Urfé skonal v roku 1625, jeho tajomník Balthazare Baro dokončil vydanie štvrtej časti v rokoch 1632 – 1633. Neskôr, Pierre Boitel de Goubertin editoval piatu a šiestu časť.
Autor padol počas vojnového ťaženia proti Španielsku bojujúc na strane savojského vojvodu.
Román L’Astrée je formálne prozaický útvar dopĺňaný poéziou. D’Urfého poézia pozostáva z viacerých žánrov: Je to stanca, sonet a poéma.
Román L’Astrée sa stal jedným z najväčších literárnych úspechov 17. storočia. Stal sa populárnym čítaním na všetkých dvoroch Európy, a samozrejme na francúzskom kráľovskom dvore. Vplyv románu je výrazný, napríklad na hry Molièra a operné diela. Pastiersky štýl zasiahol aj do výroby značkového porcelánu s názvom céladon podľa mena mužskej hlavnej postavy románu. Pastierska idylika ako štýl vytrvala až do rokoka do obdobia Márie-Antoinetty.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.