Hlavonožce
From Wikipedia, the free encyclopedia
Hlavonožce (zastarano: hlavonohé, hlavonožci, ramenýše; lat. Cephalopoda) sú trieda schránkovcov. Sú to bilaterálne súmerné morské mäkkýše s priamym vývinom a sú to tiež vedúce skameneliny druhohôr.
Hlavonožce | |||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia | |||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||||||||||||||||||
Vedecký názov | |||||||||||||||||||||||
Cephalopoda Cuvier, 1797 | |||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||||||||||||||||||||||
Považujú sa za klasický príklad konvergentného vývoja v živočíšnej ríši. Vo viacerých aspektoch sa veľmi priblížili anatomickej úrovni evolučne najpokročilejších živočíchov – stavovcom. Noha je premenená na svalový lievik s vencom ramien alebo tenkých tentakúl. Schránku majú len fylogeneticky starobylé hlavonožce, u vyšších je silná tendencia k jej redukcii. Veľká hlava je zrastená s premenenou nohou v jeden celok. Majú veľmi dobre rozvinuté zmysly, hlavne hmat, čuch a zrak. Všetky hlavonožce sú predátory a žijú prevažne samotársky bez sociálnych prejavov.
V roku 2004 bolo odhadom známych 1000 až 1200 druhov[1]. Počet vymretých hlavonožcov je však mnohonásobne vyšší, približne viac než 11 000 druhov.[2]