História železničnej dopravy v Česku sa začala písať od 20. rokov 19. storočia. Železnice (staršie a čes.dráha) boli budované primárne pre nákladnú dopravu, pričom sa striedali obdobia, kedy boli budované a prevádzkované komerčnými subjektmi, s obdobiami zoštátňovania, štátnych investícií či štátnej pomoci.[2]
V Česku bolo v roku 2008 celkom 9 578km verejných železničných tratí a veľký počet vlečiek.[3]
Vytýčenie hraníc Česko-Slovenska v roku 1938 viedlo k pretrhnutiu mnohých kľúčových tratí, ktoré na niekoľko dní do značnej miery paralyzovalo dopravu v krajine.
Po 2. svetovej vojne sa ukázalo, že elektrifikácia a motorizácia tratí ČSD neprebehne tak rýchlo a hladko ako sa pôvodne predpokladalo. Najrozšírenejšie boli parné lokomotívy radu 556.0 s veľkým výkonom a ťažnou silou pri nízkych nápravových tlakoch.
Veľkým úspechom Česko-Slovenského priemyslu bola lokomotíva radu 140, ktorá v roku 1953 odštartovala novú éru elektrizácie tratí ČSD.
Povojnová rýchliková lokomotíva radu 498.0 na čele nostalgického vlaku na Smíchove.
Osobné vozidlo Bai vyrábané v 50. rokoch v bývalých Ringhofferových závodoch na Smíchove.[1]
Lokomotíva radu 230 bola prvá sériovo vyrábanou striedavou lokomotívou dodávanou na trate ČSD.
K vyradeniu parnej trakcie z hlavných tratí prispeli dvojtaktné dieselelektrické lokomotívy radu 781, ktoré sa dovážali zo ZSSR.
Na medzinárodných vlakoch sa v 50. až 70. rokoch objavovali rôzne motorové jednotky. Táto nemecká jednotka zachytená v Děčíne jazdila na exprese Vindobona.