Hercýnske vrásnenie
From Wikipedia, the free encyclopedia
Hercýnske alebo variské vrásnenie (niekedy tiež armorické, prípadne v Severnej Amerike alleghenské vrásnenie) je orogenéza, ktorá prebiehala v mladších prvohorách od devónu do permu. Orogenéza bola spôsobená zrážkou Eurameriky a Gondwany a mala za následok vznik rozľahlých pásmových pohorí, ktoré sa ťahali naprieč novovzniknutou Pangeou. Väčšina týchto pohorí však počas nasledujúceho permu podľahla intenzívnej erózii a bola zarovnaná.
Prvý názov pochádza z nemeckého pohoria Harz, kde boli stopy orogenézy prvýkrát študované. Synonymum variské vrásnenenie zaviedol rakúsky geológ Eduard Suess, podľa germánskeho kmeňa Variskov, obývajúcich kedysi Vogtland, západne od Krušných hôr. Suess zaviedol v roku 1880 pojem variský smer, ktorý používal pre akékoľvek pohoria tiahnúce sa zo severozápadu na juhovýchod a hercynský smer pre pohoria orientované z juhozápadu na severovýchod. Väčšina pohorí, ktoré dnes priraďujeme k hercýnskej orogenéze má variský smer, a preto tak boli aj dlhú dobu označované.
V širšom zmysle sa niekedy (ale nie celkom presne) používa označenie hercýnske (variské) pre pre všetky horotvorné procesy v mladších prvohorách (devón až perm). To je pomerne presné pre južnú časť Apalačských horách v Severnej Amerike, ktoré vznikli pri zrážke Gondwany a Eurameriky, ale boli neskôr od ostatných hercýnskych pohorí oddelené, po vzniku Atlantiku v jure. Pre severoamerickú oblasť sa však používa, regionálny pojem alleghenské vrásnenie. Za hercýnske už však nie je správne označovať pohorie Ural, ktoré vzniklo síce v tomto období, ale viazalo sa na zrážkou sibírskej platne a Pangey.