rozlišovacia stránka From Wikipedia, the free encyclopedia
Harpya[1][2][3] (vyslov: [harpija][2]; staršie: harpyja[4][5], zastarano: harpia[6][7]) môže byť:
v gréckej mytológii: príslušníčka skupiny zapáchajúcich ohavných položien-polovtákov, ktoré prevažne boli bohyňami prudkého vetra a odnášali duše mŕtvych do podsvetia, po latinsky Harpyia[4][2][8][3], pozri harpya (mytológia)
v heraldike: heraldický netvor - žena s telom orla[2], pozri harpya (heraldika)
v zoológii:
v ornitológii:
slovenský názov vtáčieho rodu Harpia (=Harpyia, Harpya) a prípadne aj rodov Harpyopsis (iný názov: orlovec) a Morphnus (iné názvy: orlovec, orol)[3][9], pozri Harpia (rod), Harpyopsis a Morphnus
iný slovenský názov vtáčieho druhu harpya opičiarka (Harpia harpyja; synonymá: Harp(y)ia harpia, Harpy(i)a destructor, Thrasyaetus harpyia)[5][2][10][11]
príslušník taxónu (presnejšie podčeľade) harpye - pozri nižšie
v entomológii:
slovenský názov zastaraného motýlieho rodu Harpyia (=Harpya, Harpia), ktorý v dnešných systémoch zodpovedá sčasti rodu Cerura (po slovensky hranostajník; do tohto rodu patrí napr. hranostajník vŕbový) a sčasti rodu Stauropus (po slovensky hranostajník)[10][7][12], pozri Cerura a Stauropus
slovenský internetový časopis pre študentov[14], pozri Harpya (časopis)
belgický krátkometrážny film z roku 1979, pozri Harpya (film)
Harpye (staršie harpyje) môže byť:
množné číslo slova harpya - pozri vyššie
podčeľaď čeľade jastrabovité, synonymum: harpyorodé[9], pozri pod jastrabovité
Harpyia môže byť:
v gréckej mytológii: hyrpya po latinsky - pozri vyššie
v zoológii:
latinský názov vtáčieho rodu, po slovensky harpya - pozri vyššie
latinský názov motýlieho rodu, po slovensky harpya - pozri vyššie
istý čas v 19. stor. používaný latinský názov netopiereho rodu, ktorý sa dnes označuje latinským názvom Nyctimene[10][15](po slovensky kaloň[16]), pozri Nyctimene
Harpyia. In: The Century dictionary: an encyclopedic lexicon of the English language: prepared under the superintendence of William Dwight Whitney 1889-1891
Emil I Müller. Der deutsche Schmetterlingsfreund. Kurzgefaßte Naturgeschichte der Schmetterlinge nebst Anleitung zum Sammeln und Aufbewahren derselben (etc.). [s.l.]: Wenedikt, 1866. 104 s. Dostupné online. S.84.
ZETTER, Johann Theophil Maximilian. Leitfaden zum gründlichen und faßlichen Unterricht in der Naturgeschichte (für das f. e. Collegium Borromaeum in Salzburg. Erstes Reich: Zoologie). [s.l.]: Oberer, 1851. 179 s. Dostupné online. S.139.