Halogén
From Wikipedia, the free encyclopedia
Halogén je súhrnný názov pre všetky prvky 17. skupiny periodickej tabuľky prvkov. Patria sem fluór, chlór, bróm, jód, astát a tenés. Pomenovanie halogén pochádza z gréčtiny a znamená solitvorný (gr. hals - soľ, gr. gennaó - tvorím).
Atómy halogénov majú 7 valenčných elektrónov (valenčná vrstva je ns2 np5, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns2 npx2 npy2 npz1), do oktetu im chýba 1 elektrón. Z tejto skutočnosti vyplýva ich snaha dosiahnuť stabilnú konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu vznikom aniónov X− alebo vytvorením jednej kovalentnej väzby.
Halogény sú všeobecne vysoko elektronegatívne, pričom ich elektronegativita klesá so vzrastajúcim počtom protónov (vzrastajúcou atómovou hmotnosťou), takže najvyššiu elektronegativitu má fluór (je to zároveň najelektronegatívnejší prvok periodickej tabuľky) a astát má spomedzi halogénov najnižšiu hodnotu elektronegativity.
Väčšina binárnych zlúčenín fluóru je tým pádom iónová, v prípade kovalentnej väzby je silne polárna. Väzby ostatných halogenidov majú viac kovalentný charakter. Nepolárna kovalentná väzba sa vyskytuje v dvojatómových molekulách X2 a niektorých zlúčeninách (ako NCl3, CI4). Oxidačné stupne sa pohybujú v rozpätí od -I do VII. Fluór ako najelektronegatívnejší prvok vystupuje len v oxidačnom stupni -I, ostatné halogény nadobúdajú aj kladné oxidačné čísla.
Astát sa v prírode vyskytuje iba v stopových množstvách ako medziprodukt rozpadových radov. Je rádioaktívny, najstabilnejším izotopom je 210At s polčasom rozpadu 8,1 hod. Tenés je superťažkým umelým prvkom, zatiaľ bolo pripravených len niekoľko atómov 293Ts a 294Ts.