Glukoneogenéza
From Wikipedia, the free encyclopedia
Glukoneogenéza (GNG) je metabolická dráha, ktorá vedie k vytvoreniu glukózy z niektorých nesacharidových uhlíkových substrátov. Tento proces prebieha vo všetkých živých organizmoch - v rastlinách, živočíchoch, hubách, baktériach i iných mikroorganizmoch.[1] U stavovcov prebieha glukoneogenéza hlavne v pečeni a v menšej miere v kôre obličiek. Je to jeden z dvoch hlavných procesov - druhým je rozklad glykogénu (glykogenolýza) - ktorými ľudia a mnohé zvieratá udržiavajú stabilnú hladinu glukózy v krvi, aby predišli jej zníženiu (hypoglykémii).[2] U prežúvavcov, u ktorých sú sacharidy z potravy zvyčajne metabolizované mikroorganizmami v bachore, prebieha glukoneogenéza stále bez ohľadu na postenie, nízky príjem sacharidov, pohyb a podobne.[3] U mnohých iných zvierat prebiaha často práve počas pôstu, hladovania, nízkeho príjmu sacharidov alebo intenzívneho pohybu či cvičenia.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/72/Disambig.svg/17px-Disambig.svg.png)
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6b/Gluconeogenesis.png/220px-Gluconeogenesis.png)
U ľudí môže substrát pre glukoneogenézu pochádzať z akýchkoľvek nesacharidových zdrojov, ktoré je možné premeniť na pyruvát alebo na niektorý z medziproduktov glykolýzy (pozri nižšie). Pri rozklade proteínov je možné využiť glukogénne aminokyseliny (ale nie ketogénne aminokyseliny). Pri rozklade lipidov (napríklad triacylglycerolov) je možné využiť glycerol a mastné kyseliny s nepárnym počtom uhlíkov (ale nie mastné kyseliny s párnym počtom uhlíkov, pozri nižšie). Pri iných metabolizmoch je možné využiť napríklad laktát z Coriho cyklu. Pri dlhšom postení je možné využiť i acetón vznikajúci z ketolátok, čím je možné docieliť premenu látok z mastných kyselín na glukózu.[4] Aj keď glukoneogenéza zvyčajne prebieha v pečeni, relatívny príspevok obličiek ku glukoneogenéze sa zvyšuje pri diabete alebo dlhšom hladovaní.[5]
Glukoneogenéza je silne endergonická, ale spojením s hydrolýzou ATP alebo GTP sa z nej prakticky stane exergonický proces. Napríklad dráha vedúca od pyruvátu ku glukóza-6-fosfátu vyžaduje 4 molekuly ATP a 2 molekuly GTP, aby prebehla spontánne. Tieto ATP sú získavané z metabolizmu mastných kyselín pomocou beta oxidácie.[6]