album skupiny Nine Inch Nails From Wikipedia, the free encyclopedia
Ghosts I–IV (tiež Halo 26) je siedmy štúdiový album americkej industrial rockovej skupiny Nine Inch Nails, ktorý vyšiel 2. marca 2008. Obsahuje 36 inštrumentálnych skladieb. Je to prvý album Nine Inch Nails vydaný po oznámení, že rušia spoluprácu s Interscope Records a zamýšľajú budúce nahrávky vydávať samostatne.[1] Pôvodne bol ohlásený ako päť-skladbové EP,[2] výsledkom sú však štyri deväť-skladbové inštrumentálne EP. Skladby nemajú názvy, sú označené iba podľa pozície a obrázku k skladbe. Tím stojaci za týmto albumom okrem frontmana Nine Inch Nails Trenta Reznora sú: Atticus Ross a Alan Moulder s inštrumentálnym prispením od hudobníkov Alessandro Cortini, Adrian Belew a Brian Viglione.[2]
| Ghosts I–IV | ||
 | ||
| Dátum vydania | 2. marec 2008 | |
| Nahraný | október–december 2007 v Kalifornii | |
| Žáner | ambient industrial dark ambient | |
| Dĺžka | 110:09 | |
| Vydavateľstvo | The Null Corporation | |
| Producent | Trent Reznor, Atticus Ross, Alan Moulder | |
Odborné recenzie | ||
|---|---|---|
| Nine Inch Nails – chronológia | ||
Album bol vydaný pod licenciou Creative Commons, v rôznych odlišných vydaniach s rozličnými cenovými hladinami, zahŕňajúc "Ultra-Deluxe Limited Edition" za 300 US$.[3] Bol vydaný najprv prostredníctvom downloadu na oficiálnej stránke Nine Inch Nails bez predošlej reklamy alebo propagácie. Prostredníctvom oficiálneho Nine Inch Nails YouTube profilu bol ohlásený používateľmi tvorený "filmový festival", kde fanúšikovia boli pozvaní vizuálne interpretovať hudbu z tohto albumu a uverejniť ju.[4] Retail verzia bola prvý album vydaný Reznorovým nezávislým labelom The Null Corporation.
Odozvy kritikov boli vo všeobecnosti priaznivé, jeho neštandardné vydanie získalo pozitívne komentáre od mnohých spravodajských agentúr. Spôsob vydania Ghosts I–IV bol porovnávaný s albumo od Radiohead -In Rainbows a tiež The Inevitable Rise and Liberation of NiggyTardust! od Saula Williamsa.
V roku 2007 frontman Nine Inch Nails Trent Reznor oznámil splnenie zmluvných povinností voči svojej nahrávacej spoločnosti Interscope Records a nechcel s ňou ďalej spolupracovať. Reznor tiež odhalil svoj zámer vydávať radšej ďalšie albumy Nine Inch Nails nezávisle, podobne ako album Saul Williamsa – The Inevitable Rise and Liberation of NiggyTardust!, ktorý Reznor produkoval.[5]
Po Performance 2007 tour na podporu predchádzajúceho albumu Year Zero, Reznor zamýšľal nahrať album s "with very little forethought"(=veľmi málo premyslené).[6] Podľa oficiálnej stránky Nine Inch Nails Ghosts I–IV vznikol z experimentu:Pravidlá boli nasledujúce: 10 týždňov, žiadny jasný program, žiadne rozvažovanie, všetko vedené spontánnosťou. Akýkoľvek výsledok snahy počas tohto času bude vydaný ako... niečo.[2] Reznor vysvetľuje: Vzhľadom na to, že som chcel spraviť takýto typ nahrávky roky, ale prirodzene by to nemalo zmyslel až do tohto okamihu.[7]
Reznor opísal raný zámer celej skupiny na projekte ako experiment a pokračoval v opise tvorenia slovami:
"Keď sme začali pracovať s hudbou, väčšinou sme začínali s usporiadaním vizuálneho odkazu, ktorí sme si predstavili: miesto alebo prostredie alebo situáciu. Potom sme sa pokúšali popísať to zvukom a stavbou[pozn 1] a melódiou. Prezentovali sme to v zmysle akoby to bol soundtrack"[8]
Hudba vznikala improvizáciou,[9] a pôvodný plán vydať samostatné EP bol rozšírený zahrnutím vzrastajúceho množstva materiálu. Jadro kreatívneho tímu stojaceho za projektom boli Reznor, Atticus Ross a Alan Moulder. Člen koncertnej zostavy NIN Alessandro Cortini a štúdioví hudobníci Adrian Belew a Brian Viglione tiež prispeli na vybraných skladbách.[2]
Viglione, ktorý nahrával perkusie na skladby 19 a 22 prezradil v rozhovore že Reznorove inštrukcie pre neho boli: ...zostaviť sadu bicích. Zostaviť spolu akékoľvek vybavenie na ktoré chceš búšiť, prenajmi si čo si prenajať chceš. Bav sa a... buď tvorivý—pozri kam ťa tvoja myseľ a nápady zoberú.[10] Viglione postavil zostavu zahŕňajúcu 50-galónovú smetnú nádobu, pár kancelárskych chladiacich boxov na vodu a a podnos na koláče s reťazou.[10]
Ghosts I–IV bol vydaný 2. marca 2008 na oficiálnej stránke Nine Inch Nails prostredníctvom digitálneho downloadu, bez akejkoľvek predošlej reklamy či oznámenia.[9] Fyzické verzie boli vydané cez RED Distribution 8. apríla ako 2-CD a 4-LP.[1][7][11] Deluxe Edition a Ultra-Deluxe Limited Edition boli vydané 1. mája 2008. Reznor napísal: pravdepodobne sa v budúcnosti objaví viac dielov Ghosts.[2]
Album je vydaný pod licenciou Attribution Non-Commercial Share Alike, ktorá umožňuje ostatným rozmnožovať, rozširovať, vystavovať dielo a odvodené diela len pre nekomerčné účely a rozširovať odvodené diela len za podmienky použitia identickej licencie.[12] Reznor vysvetľuje: Postoj ktorý sme zaujali považujme na primeraný... s digitálnymi technológiami a zastaraným copyrightovým právom a všetok ten nezmysel pokračuje až do dnes.[13] Pôvodné vydanie prostredníctvom oficiálnej stránky Nine Inch Nails trpelo problémami a fungovalo úplne od 4. marca, keď boli pridané ďalšie servery, ktoré zvládali príval downloadov. Štyridsať stránkový PDF zahrnutý vo verzii stiahnuteľnej zo stránky albumu je tiež dostupný osobitne po zadaní e-mailovej adresy. Týždeň po vydaní albumu oficiálna stránka Nine Inch Nails oznámila vyše 750 000 zakúpení a downloadov v sume vyše 1,6 milióna dolárov.[14] Predobjednávky "Ultra-Deluxe Limited Edition" vypredali celú edíciu za menej než tri dni.[15]
Ghosts I–IV vyšiel v rôznych formátoch rozličnej cenovej úrovne:
Reznor hudbu Ghosts I–IV slovami: Táto kolekcia hudby je výsledok práce z veľmi vizuáleho hľadiska—aranžuje myslené miesta a možnosti zvukom, soundtrack pre snívanie s otvorenými očami.[18] Recenzia PopMatters porovnala jeho hudobný štýl s Brianon Enom a Robertom Frippom, nakoniec ho charakterizovali ako dark ambient.[19] Ďalej sa v recenzii píše:...(hudba je) kolekciou nálad a nie všetky z týchto nálad sú dobré.[19] Recenzia National Public Radio a Rolling Stone tiež porovnávala album k tvorbe Brian Eno, Rolling Stones porovnal štýl albumu konkrétne s "zahmlenou inštrumentáciou na Another Green World, [a] kolážou rytmov na My Life in the Bush of Ghosts".[20][21]
Ghosts I–IV zahŕňa široký sortiment hudobných nástrojov – ako klavír, gitara, basová gitara, syntetizátor, marimba, tamburína, bendžo, dulcimer a xylofón. Veľa nástrojov má samplovaný a elektronicky pozmenený zvuk.[22] Perkusie, ktoré nahral najmä Brian Viglione, boli z väčšej časti zostrojené z objektov nájdených v domácnosti.[10]
Rob Sheridan v spolupráci s Artist in Residence, bol umeleckým vedúcim výroby albumu, podobne ako pri predošlých štúdiových albumoch Nine Inch Nails With Teeth (2005) a Year Zero (2007).[2] Odkedy Ghosts I–IV vyšiel (v rôznych verziách), v niektorých verziách sa objavili trochu odlišné (alebo prídavné) fotografie. Štyridsaťstránkový PDF dokument (dostupný pre všetky verzie) obsahuje fotografiu pre každú z 36 skladieb. Tieto fotografie sú zaznačené v ID3 tagu príslušnej skladby.[23]
Približe dva týždne po vydaní albumu prostredníctvom oficiálnej stránky Nine Inch Nails ohlásil Reznor vytvorenie používateľmi tvoreného "filmového festivalu" ako doplnok k albumu, hosťovaný na oficiálnom kanáli YouTube Nine Inch Nails. Reznor vysvetľoval, že týmto festivalom nechcel vyvolať súťaž, ale: experiment na spoluprácu a šancu pre nás reagovať inak ako typicky jednostrannou cestou umelec-fanúšik.[24] Od začiatku festivalu v marci 2008 bolo poslaných vyše 1000 videí a vyše 6000 ľudí sa zapojilo do festivalu.[4]
Reakcie kritiky na Ghosts I–IV boli vo všeobecnosti pozitívne, s priemerným hodnotením 66% (priemer z 11 recenzií) Metacritic.[25] Seth Colter Walls z Newsweek opísal album ako: pútavý hudobný zážitok.[26] IGN udelil albumu hodnotenie 8.7/10 a napísal: "Táto hudba je tak strhujúca a obsahuje čas ktorý prestáva byť ovplyvňujúcim činiteľom—prinajmenšom dovtedy kým hudba neprestane znieť."[27] PopMatters udelil 8 z 10 a opísal album ako "36 skladieb, ale žiadne piesne" s prívlastkami ako "temné, tiesnivé ... stále sa vybavujúce".[19] Pitchfork Media kritizoval album: "...skoro každá z nepomenovaných skladieb pôsobí vyziablo a napoly dokončená..." a recenziu ukončil slovami "Keby som bol jeden z tých čo si objednali de-luxe verziu, chcel by som mojich 300 dolárov späť". Album dostal hodnotenie 5.0 z 10.0.[28] Časopis Blender tiež kritizoval album sumarizujúc recenziu: "Nine Inch Nails sa vrátil bez dohľadu, labelu, bez hraníc a bez pesničiek."[29] Novátorská koncepcia distribúcie albumu pritiahla na seba pozornosť novinárov. Časopis Wired' označil Ghosts za "pozoruhodne význačnú nahrávku".[30] Ben Worthen z The Wall Street Journal predpokladá, že "väčšina obchodných pracovníkov ... sa môže veľa učiť [Reznorovho] experimentu s online obchodnými modelmi".[31] Veľa spravodajským agentúr porovnávalo Ghosts I–IV s digitálnym vydaním albumu od Radiohead In Rainbows "pay-what-you-want" a tiež s podobným modelom pri albume od Saula Williamsa The Inevitable Rise and Liberation of NiggyTardust!, ktorý Reznor produkoval. V decembri 2008 portál last.fm zaradil album na štvrté mieto v rebríčku „Best of 2008“.[32]
Všetky skladby, okrem spomenutých, napísali a skomponovali Trent Reznor a Atticus Ross.
|
Ghosts I
Ghosts II
|
Ghosts III
Ghosts IV
|
Na Deluxe a Ultra-Deluxe vydaniach sú pridané dve bonusové skladby. Druhá z bonusových skladieb obsahuje hudobné prvky a rovnaku piesňovú štruktúru ako „Demon Seed“, desiata skladba z nasledujúceho albumu Nine Inch Nails – The Slip.[33]
Okrem toho, japonská CD edícia obsahuje bonusové CD pomenované: Ghosts I-IV: Discussion[34] s komentrárom Trenta Reznora o tomto albume, rozdelené na štyri časti:
| rebríček | vrcholová pozícia |
|---|---|
| Billboard 200[35] | 14 |
| Top Electronic Albums[36] | 1 |
| Top Independent Albums[37] | 2 |
| UK Albums Chart[38] | 60 |
| Austrália ARIA Chart[39] | 15 |
| Nový Zéland RIANZ Chart[40] | 26 |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
