![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/62/Retrato_de_Julio_C%25C3%25A9sar_%252826724093101%2529_%2528cropped%2529.jpg/640px-Retrato_de_Julio_C%25C3%25A9sar_%252826724093101%2529_%2528cropped%2529.jpg&w=640&q=50)
Gaius Iulius Caesar
From Wikipedia, the free encyclopedia
Gaius Julius Caesar (pôvodná výslovnosť [gájus július kaesar], neskoršia a slovenská výslovnosť [gaius július cézar]; iné, menej správne písania: Gaius Julius Caesar, Caius/Gajus/Cajus Iulius/Julius Caesar; skrátene C. Iulius Caesar (C ako Caius); po slovensky aj (Gaius) Július Cézar; * 13. júl 100 pred Kr. – † 15. marec 44 pred Kr.) bol významný rímsky vojvodca a politik žijúci počas Neskorej rímskej republiky, autor niekoľkých literárnych diel, ktorý zohral významnú úlohu v prechode rímskeho štátu od republiky k cisárstvu.
Gaius Julius Caesar | |
![]() rímsky vojvodca, politik a spisovateľ | |
Narodenie | 13. júl 100 pred Kr. Rím |
---|---|
Úmrtie | 15. marec 44 pred Kr. Rím |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Gaius Iulius Caesar (plné texty diel autora) |
Commons | ![]() |
Caesar bol všestrannou osobnosťou, ktorá vstúpila do rímskej i svetovej histórie vo viacerých súvislostiach. Na rímskej politickej scéne patril k stúpencom strany populárov, ktorí sa opierali o ľudovú podporu a tvorili protipól ku konzervatívnej aristokratickej strane optimátov. Spolu s Marcom Liciniom Crassom a Gnaeom Pompeiom uzatvoril tajnú dohodu, tzv. Prvý triumvirát. Triumvirom sa úspešne darilo ovládať politický život v Ríme po niekoľko rokov. Pokiaľ ide o jeho vojenské úspechy, Caesarovi sa podarilo rozšíriť rímsku moc do Galie (dnes časti Francúzska, Švajčiarska, Holandska a Nemecka) a viedol prvú inváziu Rimanov do Británie (55 pred Kr.). Po Crassovej smrti (53 pred Kr.) a vyhranení vzťahov s Pompeiom v roku 49 pred Kr. prekročil na čele armády rieku Rubikon, označujúcu hranicu medzi provinciami a vlastnou Itáliou, čím rozpútal občiansku vojnu. Po víťazstve nad Pompeiovcami sa stal nespochybniteľným pánom Rímskej ríše. Tento krok zároveň znamenal začiatok konca rímskej republiky.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/69/RomanRepublic40BC.jpg/640px-RomanRepublic40BC.jpg)
Po získaní vlády v štáte začal Gaius Iulius Caesar s rozsiahlymi reformami. Hoci odmietal pocty, aké boli neskôr pripisované rímskym cisárom, nechal sa vyhlásiť za doživotného diktátora (dictator perpetuus), čím porušil republikánsku tradíciu dočasne volených úradníkov a urobil významný krok smerom k cisárstvu. Jeho zámer sústrediť v svojich rukách všetku moc, ktorá bola dovtedy rozdelená medzi viacerých úradníkov s obmedzenými právomocami, viedla skupinu senátorov vedených Caesarovým bývalým priateľom Marcom Iuniom Brutom k tomu, že na neho spáchali v roku 44 pred Kr. atentát. Caesarovi odporcovia verili, že diktátorova vražda povedie k obnoveniu republiky, politická a ekonomická situácia v ríši to ale už v tomto štádiu neumožňovala. Došlo k ďalším bojom medzi silnými jednotlivcami, ktoré predznamenali definitívne nastolenie autokracie, tentoraz v rukách Gaia Octaviana, Caesarovho adoptívneho dediča.
Tak významná historická osobnosť ako Iulius Caesar neunikla pozornosti veľkého počtu historikov. Informáciami o vojvodcovom živote sme preto aj dnes veľmi dobre zásobení. Veľkú časť Caesarovho života poznáme z jeho vlastných zápiskov (commentarii), ktoré vydával knižne. Ako ďalšie pramene slúžia diela jeho súčasníkov – korešpondencia a reči jeho politického protivníka Marca Tullia Cicerona, životopisné dielo Divus Iulius (Božský Iulius) od Suetonia, Caesarov životopis od Plutarcha, historické dielo Sallustia a básne Gaia Valeria Catulla. Caesarov život zaznamenali aj neskorší historici Appianos, Cassius Dio a Strabón.