Fúga
From Wikipedia, the free encyclopedia
Fúga (tal.) je trojdielna neperiodická kontrapunktická skladba pre dva až šesť hlasov založená na jednej, dvoch až troch témach. Fúga je vrcholný formový typ európskej imitačnej hudby; vznikol v období baroka.Bola obľúbená v renesancií a svoj vrchol dosiahla vo fugách Johanna Sebastiana Bacha. Ako hudobná skladba býva spájaná s prelúdiom.