![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c5/Fullerene_c540.png/640px-Fullerene_c540.png&w=640&q=50)
Fullerén
From Wikipedia, the free encyclopedia
Fullerény[1] alebo fulerény[2] je súhrnné označenie (skupina) guľovitých molekúl tvorených pospájanými päťuholníkovými a šesťuholníkovými prstencami atómov uhlíka[3]. Pre uzatvorené štruktúry platí, že počet päťuholníkov je presne 12, čo vyplýva z Eulerovej rovnice pre mnohosteny[4]. Fullerény sú jedna z alotropických modifikácií uhlíka (ďalšie formy sú grafit, diamant, lonsdaleit, grafén, uhlíkové nanorúrky...). Najmenším stabilným členom rodiny fullerénov je C60 (buckminsterfullerén). Je to zároveň prvý syntetizovaný fullerén. Má tvar futbalovej lopty a symetriuIh[4].
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c5/Fullerene_c540.png/640px-Fullerene_c540.png)
Objav fullerénov pochádza z Japonska z roku 1970[chýba zdroj], resp. pre svet mimo Japonska až od výskumníkov z Rice University z roku 1985. Majú veľmi zaujímavé fyzikálne vlastnosti, ktoré ich stavajú zatiaľ na prvé miesto v oblasti nanotechnologicky (pozri nanotechnológia) využiteľných materiálov[chýba zdroj]. Vyrábajú sa z nich nanorúrky, ktoré slúžia napr. na výrobu elektrotechnických súčiastok (tranzistorov) a veľmi ľahkých a pevných materiálov (časti lietadiel, tkaniny).
Väzby v molekule fullerénov sú tvorené kombináciou hybridných orbitálov sp3 pre diamant a sp2 pre grafit. Počet hybridných sp2 orbitálov závisí od počtu uhlíkov v molekule - od 20 pre najmenšiu možnú, aj keď nestabilnú molekulu C20, až po nekonečno v prípade grafitu, ktorý by mohol byť považovaný extrém fullerénovej štruktúry[3].