From Wikipedia, the free encyclopedia
František z Valois[1] ([valoa][2]; iné mená pozri nižšie; *18. marec 1555, Saint-Germain-en-Laye – †10. jún 1584, Château-Thierry) bol štvrtý a najmladší syn Henricha II. a Kataríny Medicejskej z významného francúzskeho kráľovského rodu Valoisovcov. Jeho bratia František II., Karol IX. a Henrich III. boli francúzskymi kráľmi, ale pre smrť Františka II. vo veku 30 rokov získal titul dauphin. V roku 1566 mu udelila jeho matka Katarína Medicejská titul vojvoda z Alençonu. Neskôr sa stal vodcom umiernenej katolíckej frakcie zvanej Politiques. Vďaka zmluve z Beaulieu 6. mája 1576 sa z neho stal vojvoda z Anjou. Neskôr získal ďalšie titul ako vojvoda z Chàteau-Thierry, Berry a Touraine. František dvoril anglickej kráľovnej Alžbete I. a podarilo sa mu vyjednať manželskú zmluvu v roku 1579, ktorá nebola uzavretá ani po dvoch návštevách Londýna v rokoch 1579 a 1581 – 1582. Počas nizozemskej revolúcii proti španielskej nadvláde sa nechal vyhlásiť za vojvodu Brabantska a grófa Flámska okolo roku 1581, ktoré však boli fiktívne. Františkova smrť v roku 1584, za vlády jeho bezdetného brata Henricha III., spôsobila že dedičom francúzskej koruny sa stal jeho vzdialený bratranec a protestant Henrich IV.[3]
| František z Valois | |
| dauphin, vojvoda z Alençonu, Anjou, Brabantska, Chàteau-Thierry, Berry, Touraine a gróf Flámska | |
 Jean de Court, portrét Františka z Valois, olej na dreve, okolo roku 1576 | |
| Štát pôsob. | Francúzske kráľovstvo |
|---|---|
| Narodenie | 18. marec 1555 Saint-Germain-en-Laye |
| Úmrtie | 10. jún 1584 Château-Thierry |
| Národnosť | francúzska |
| Rodičia | Henrich II. Katarína Medicejská |
| Súrodenci | František II. Alžbeta z Valois Klaudia z Valois Ľudovít Karol IX. Henrich III. Margaréta z Valois Jeanne Viktória z Valois |
| Partnerka | Charlotte de Sauve |
| Odkazy | |
| Commons |  František z Valois |
Pôvodne bol pokrstený ako Herkules/Hercules,[4] ale po smrti jeho najstaršieho brata Františka II. prijal na jeho počesť pri sviatosti birmovania meno František[5] – celé meno: František Herkules z Valois/František Hercules de Valois.[6] Zahraničná odborná literatúra používa pri mene aj predikát v preklade ako: vojvoda z Anjou alebo vojvoda z Alençonu či vojvoda z Anjou a Alençonu.pozri:[3][7][8]
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
V ôsmych rokoch ochorel na pravé kiahne, ktoré mu zjazvili tvár. Mal mierne zdeformovanú chrbticu.[16] V mladosti bol veľmi ambiciózny a túžil po tom, aby mu bol vo Francúzsku zverený nejaký dôležitý a významný úrad. To dosiahol v roku 1569, kedy zastupoval neprítomného kráľa. V roku 1574 zomrel kráľ Karol IX. a pretože nemal legitímnych mužských potomkov, zdedil korunu Františkov brat Henrich III. Keďže bol Henrich III. bezdetný, stal sa František následníkom trónu – dauphinom. V roku 1576 potom k svojim doterajším titulom získal ďalšie – stal sa vojvodom z Anjou, Berry a Touraine. S bratom Henrichom III. vychádzal spočiatku dobre, ale jeho túžba po moci a uznaní bola príliš silná. Pridal sa k hugenotskej proti kráľovskej opozícii a v radoch protestantského vojska bojoval vo vojne v rokoch 1574 – 1576 proti katolíckym vojskám. V roku 1576 potom podpísal v Beaulieu dokument ukončujúci túto fázu vojny.[17][chýba vhodnejší zdroj]
František z Anjou stal uchádzačom o ruku anglickej kráľovnej Alžbety I. Napriek tomu, že bol medzi nimi veľký vekový rozdiel (Alžbete I. mala 46 rokov a František 24), boli si od prvého stretnutia vzájomne veľmi sympatickí. Sama Alžbeta I. si však nebola vôbec istá tým, či vôbec túži po sobáši. Aj obyvatelia Anglicka boli väčšinou proti sobášu svojej kráľovnej s francúzskym princom a tiež protestantskej šľachte bola proti mysli predstava, že by budúcim manželom panovníčky mal byť katolík. Z priateľstva Alžbety a Františka tak nakoniec sobáš nevzišiel a po troch mesiacoch pytačiek vojvoda z Anjou odišiel z Anglicka rovno do Holandska.[18][chýba vhodnejší zdroj]
V Spojených holandských provinciách bol František od samého začiatku veľmi neobľúbený. Obyvatelia provincií Holland a Zeeland jeho vládu nikdy neuznali. Podobne ako v ostatných provinciách sa na vojvodu, pochádzajúceho z francúzskej kráľovskej katolíckej rodiny, pozerali nedôverčivo. František bol so svojou slabou politickou pozíciou veľmi nespokojný a túžil po dosiahnutí absolútnej vlády nad celým územím. V roku 1582 dorazili do Holandska francúzske vojenské posily a František sa rozhodol dobyť Antverpy, Bruggy, Dunkerque a Oostende. 18.januára 1583 sa vojvoda s vojskom objavil pred bránami Antverp. Občanov mesta požiadal o otvorenie brán. Vojsko bolo do mesta vpustené, ale potom sa za ním brány náhle opäť uzavreli. Vojaci sa ocitli v pasci. Ľudia na nich z okien hádzali kamene, kachle a iné ťažké predmety. Františkovi a malej skupine vojakov sa podarilo utiecť. Na uliciach Antverp však zostalo 1500 mŕtvych.[chýba zdroj]
Krátko po návrate do Francúzska ochorel František na maláriu. V roku 1584 ho nechala matka Katarína Medicejská previezť do Paríža, kde sa umierajúci František stretol s bratom Henrichom III., ktorý mu zrejme všetko odpustil. 10. júna 1584 František vojvoda z Anjou vo veku 29 rokov zomrel. Pochovaný bol v katedrále Saint-Denis. Nikdy sa neoženil a nezanechal po sebe žiadnych potomkov. Po smrti bezdetného Henricha III. sa stal kráľom Henrich IV. z rodu Bourbonovcov.[chýba zdroj]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
