slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik From Wikipedia, the free encyclopedia
Eugen Suchoň (* 25. september1908, Pezinok – † 5. august1993, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik. Položil základy modernej slovenskej hudby a je aj autorom slovenskej národnej opery. Vo svojej tvorbe hojne vychádzal zo slovenskej ľudovej melodiky.
Pamätná tabuľa na ulici Eugena Suchoňa v Piešťanoch od Romana Hrčku
V roku 2008 si Slovenská republika pripomínala jeho 100. výročie narodenia, zaradené aj do kalendára výročíUNESCO[1] pre roky 2008–2009. Pri tejto príležitosti Hudobné centrum koordinovalo rozsiahly projekt s názvom Storočnica Eugena Suchoňa, v rámci ktorého sa uskutočňuje rad hudobných aj odborných podujatí na Slovensku i v zahraničí.
Dňa 25. septembra 2024 bola slávnostne odhalená pamätná tabuľa s ľavičkou na mieste, kde sa v minulosti nachádzal jeho rodný dom.[2]
Základné hudobné skúsenosti získal v domácom prostredí.
od 1917 – 1923 gymnázium a od 1920 zároveň Hudobná škola v Bratislave (klavír – Frico Kafenda)
1927 – 1931 Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave (kompozícia a klavír – Frico Kafenda, dirigovanie – Josef Vincourek)
1931 – 1933 štúdium kompozície na majstrovskej škole pražského Konzervatória (Vítězslav Novák)
1933 profesor teoretických predmetov a od 1948 na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (1941 poštátnená a premenovaná na Štátne konzervatórium v Bratislave)
1941 – 1948 profesor kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave
1948 – 1960 profesor a vedúci Katedry hudobnej výchovy na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave
Pamätník na mieste, kde sa nachádzal rodný dom Eugena Suchoňa, v roku 2024
Eugen Suchoň sa narodil v Pezinku, v dome oproti rímskokatolíckej fare na Farskej ulici (dnes priestor pri vzduchotechnike PKC) a v meste prežil celú svoju mladosť. Ako mladý študent sa zapájal do kultúrneho a športového života mesta. V roku 1921 bol založený Športový klub, pre ktorý skomponoval skladbu Pochod pezinského športového klubu. V roku 1923 založil salónny orchester, ktorý uviedol Predohru k Figarovej svadbe. Ako dirigent v ňom uviedol žánrovo pestrú hudobnú literatúru reprezentovanú dielami Bélu Kélera, Franza von Suppé, Čajkovského i Mozarta a Beethovena. Začína sa obdobie jeho skladateľskej tvorby. Z tohto obdobia sa zachovalo aj niekoľko desiatok jeho olejomalieb.
Počas éry nemého filmu hrával na klavíri pri predstaveniach v modranskom a pezinskom kine. Pôsobil ako korepetítor u tanečného majstra Tyrolera. Nedeľné omše sprevádzal hrou na organe.
Na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave začína tvoriť profesionálne. Prvou skladbou, ktorú tu skomponoval pod vedením profesora Kafendu bolo Prelúdium As dur. Štúdium ukončil absolventskou prácou Sláčikové kvarteto. V Bratislave nadviazal priateľstvá s intelektuálmi nielen z kruhov hudobných, ale aj z kruhov spisovateľských a výtvarníckych – spoznáva sa s Jánom Smrekom, Martinom Benkom, Ľudovítom Fullom, Jánom Mudrochom, Petrom Matejkom či Jankom Alexym, s básnikom Jánom Kostrom, Ladislavom Novomeským, ale i s literárnym kritikom a teoretikom Alexandrom Matuškom.
Spolupracoval zo speváckym chlapčenským zborom Trnavskí saleziánski speváčikovia, ktorý založil a viedol dirigent salezián, Jozef Strečanský. Tento spevácky zbor si vybral, aby ako prví interpretovali jeho hymnickú pieseň Aká si mi krásna.[3]
Cestu do sveta otvorila Suchoňovi jeho Baladická suita, k čomu prispelo i notové vydanie skladby v nakladateľstve Universal Edition vo Viedni. Dielo v klavírnej verzii nahrala na platňu Líza Fuchsová a o týždeň uviedol Baladickú suitu Bratislavský symfonický orchester pod taktovkou Karla Nedbala. Bola uvedená v Drážďanoch, Berlíne, vo Viedni, Rotterdame, Freiburgu, v Utrechte, Bukurešti, Sofii, v Budapešti, Záhrebe, Bazileji a v ďalších európskych mestách. Napokon sa vrátila na koncertné pódium Českej filharmónie, ktorá ju uviedla v januári 1949 s dirigentom Jozefom Vincourkom. V máji toho istého roku reprezentovala Baladická suita spolu s Concertinom pre klavír a orchester od Jána Cikkera a I. symfóniou Alexandra Moyzesa slovenskú hudbu na prvej Pražskej jari.
1937 Cena Slovenskej krajiny za scénickú hudbu Kráľ Svätopluk
1937 Bellova cena mesta Bratislavy za Baladickú suitu
1941 Štátna cena I. stupňa za Baladickú suitu
1951 Štátna cena I. stupňa za operu Krútňava
1951 Štátna cena II. stupňa za hudbu k filmu Boj sa skončí zajtra
1954 Štátna cena II. stupňa za Metamorfózy
1958 titul Národný umelec pri príležitosti 50. narodenín skladateľa
1960 Štátna cena I. stupňa za operu Svätopluk
1964 Cena Mikuláša Schneidera-Trnavského
1967 Pamätná medaila SND za zásluhy o rozvoj slovenskej národnej scény
1968 Rad práce za umeleckú a kultúrnopolitickú činnosť
1968 Čestné občianstvo mesta Pezinok
1968 Čestné občianstvo mesta Piešťany
1968 Čestné občianstvo mesta Trenčianske Teplice
1969 Čestný člen Ochranného zväzu autorského v Prahe
1969 Čestný doktorát Univerzity Komenského v Bratislave[4]
1972 Pamätná medaila Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne
1973 Štátna cena I. stupňa za Symfonickú fantáziu na tému BACH
1978 Rad víťazného februára za mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry pri príležitosti 70. narodenín skladateľa
1978 Pamätná medaila mesta Bratislavy za zásluhy o výstavbu
1978 Zlatá medaila VŠMU v Bratislave
1979 Talichova medaila Slovenskej filharmónie, udelená pri príležitosti 30. výročia založenia SF
1981 Herderova cena, Hamburg - Viedeň
1981 Výročná cena vydavateľstva OPUS za muzikologické dielo Akordika od trojzvuku po dvanásťzvuk
1982 Zlatá medaila Monnaire de Paris (Parížska mincovňa)
1988 Rad republiky pri príležitosti 80. narodenín skladateľa
1991 Národná cena Slovenskej republiky za celoživotné hudobné dielo, hlboko spojené so základnými hodnotami slovenského národného charakteru .
Angelika (1925-1926), prvý, doteraz neinscenovaný slovenský balet hudobného skladateľa Eugena Suchoňa. Svetová premiéra 27. september 2014 v Historickej budove opery SND v Bratislave v rámci jubilejných Bratislavských hudobných slávností.
KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava: Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 276 - 277.
.png)
Eugen Suchoň.jpg)
