Erechtheion

Erechtheion alebo Erechteion je chrám na aténskej Akropole.

Postavili ho v rokoch 421 – 407 pred Kr. v iónskom slohu z pentelského mramoru. Jeho architektovi, pravdepodobne Mnésiklovi, sa podarilo vyriešiť ťažký problém, vyplývajúci z nerovnosti terénu a množstvom uctievaných božstiev na Akropole. Preto Erechteion nebol chrámom zasväteným len nejakému kultu jedného boha, ale najposvätnejším miestom celej Akropole, domom mnohých božstiev a hrobom mystických panovníkov predhistorických Atén. Mnésikles dokázal navzájom všetky tieto prvky spojiť tak obratne, že vzniklo dielo mimoriadneho súladu a architektonickej krásy.

Zriadenie tohto pamätníka patrilo do celkového plánu Periklom navrhovaného obnovenia Akropoly a bolo začaté v roku 421 pred Kr., skoro po miere Níkea. Potom počas ťaženia na Sicíliu bolo porušené a potom až v roku 406 bolo dokončené staviteľom Filoklom.

Na tomto posvätnom mieste boli uctievané Gaia (matka Zeme) a Hefaistos, Aténa a Poseidon. Tu žil a bol pochovaný Erechteus, ktorý sa podrobil Eleusis, ktorý priniesol do Atén kultúru a neskôr bol prirovnávaný k Poseidonovi. Ako aj Kekrops bol aj Erechteus zobrazovaný od pásu s hadím telom, aby tým bolo zdôraznené, že na pôde Atiky bol zrodený hrdina. Ostatne podľa legendy bol synom Gainým, ktorá ho zverila do výchovy Aténe. V Erechteione stála kultová socha Atény, vyrezaná z dreva olivovníku (xoanon). Tu tiež prebýval posvätný had. Okrem toho tam boli posvätné hroby Kekropsa a Pandrososy, živiteľky Erechtea.

Počas obradu panathénaji bol kultový obraz zakrývaný posvätným závojom, ktorý utkali arhephoroi. Pred obrazom bohyne horel oheň v pozlátenej lampe, kam sa čerstvý olej dolieval raz za rok. Vznikajúci dym bol odvádzaný bronzovou palmou. Všetky tieto diely boli dielom Kallimachovým, ktorý bol preslávený svojou snahou po dokonalosti a pozornosti, ktorú venoval všetkým detailom.

Chrámová cela

Chrámová cela nebola spojená so západnou časťou stavby, zasvätenej Poseidonovi – Erechteiovi. Tam sa vstupovalo zo severnej strany budovy nádhernými propylajami v iónskom štýle. Táto časť, vplyvom terénnych podmienok, ležala o 3 metre nižšie ako Aténin chrám a bola rozdelená do dvoch častí: východnú – zasvätenú kultu Poseidona – Erechtea s oltárom Hefaista a hrdinov Búty, zatiaľ čo v spodnej časti sa nachádzala krypta o ktorej účele sa ešte nevie.

Západná časť mala predsieň, vedúcu k cisterne. V tej je Erechteovo „slané more“, totiž brakická voda, ktorá vytryskla na mieste, kde Poseidon udrel do zeme svojím trojzubcom.

Exteriér

Vonkajší tvar tejto pravouhlej budovy s množstvom zvláštností nie je presne známy, pretože mnohé časti boli v 6. storočí počas jeho prebudovania na kostol zničené. V každom prípade je isté, že východný portikus so šiestimi štíhlymi iónskymi stĺpmi o výške 6,80 m bol vstupom do chrámu Atheny Polias. Posledný stĺp vpravo sa teraz nachádza v Britskom múzeu. Nad stĺpmi sa tiahne vlys na z tmavého mramoru z Eleusis, na ktorom sú umiestnené reliéfy z bieleho mramoru. Niekoľko málo zachovaných kusov však nedovoľuje rozoznať tému. V cele sa nachádzala stará socha Atény z dreva olivovníka, posvätného stromu tejto bohyne.

Čo ale najviac priťahuje pozornosť, je vonkajší vzhľad chrámu, skladajúci sa z dvoch stĺpov a štyroch stĺpov v priečelí. Kamkoľvek sa pozrieme môžeme obdivovať krásu architektonických ozdôb: bohaté zdobenie iónskych stĺpov, strechy, stropu a predovšetkým mohutné dvere, ozdobené rozetami a palmetami (v staroveku bolo všetko ešte polychrómované, s doplnkami z pozláteného kovu). To všetko prispelo k tomu, že severné priečelie sa stalo najcennejším klenotom antickej architektúry, ktorá dosahovala na konci 5. storočia pred Kr. svojho vrcholu.

V streche sa nachádza otvor, ktorý nebol zakrývaný, lebo podľa povesti ho spôsobil Zeus svojim bleskom, podľa inej verzie Poseidon svojim trojzubcom počas jednej hádky s Aténou. A skutočne na podlahe na príslušnom mieste vidieť tri priehlbiny, ktoré mohol zanechať trojzubec. Sem prinášali veriaci bohaté nápojové obete. Vpravo od priečelia sa nachádzajú dvere do kaplnky nymfy Pandrósy, miesta, kde Aténa venovala mestu Aténam svoj dar: olivovník.

Karyatídy

Najpôvodnejší a najobdivuhodnejší architektonický výtvor je Sieň panien s korami na južnej strane proti Partenónu. Sú to známe karyatídy, ktoré svoje pomenovanie dostali v rímskej dobe. Karyatídy nesú na hlavách kôš, zdobený tradičným iónskym kymami – listami napoly zakryté ovály, na ktorých spočíva strecha priečelia. Sú oblečené v rúchu, ktorý siaha až k nohám a aj napriek tomu, že na podstavci pevne spočívajú prepožičiavajú im pohyb celkom ľahko pokrčené nohy taký pôvab a eleganciu, že sa zdá akoby váhu nimi nesenej strechy ani necítili. Pôsobia dojmom, akoby všetky boli rovnaké, napriek tomu pri pozornejšom pohľade sa dajú zistiť odlišnosti ako napríklad jedna má prepichnuté ušné lalôčiky, iná má iný účes atď. Ale vlasy padajú všetkým voľne na ramená, aby posilnili krk, najslabšie miesto sôch. V súčasnosti sú nahradené kópiami a originály sú uložené v Akropolskom múzeu.

V porovnaní s Partenónom sa treba na Erechteion pozerať zblízka, pretože iba tak sa dá oceniť i jeho ornamentika. Má takú jemnú kresbu, akú na starších gréckych pamiatkach nenájdeme.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Erechtheion