náučné dielo obsahujúce súhrn poznatkov z jedného alebo viacerých odborov From Wikipedia, the free encyclopedia
Encyklopédia (iné názvy: encyklopedický slovník, náučný slovník, lexikón, niekedy skrátene slovník) je dielo, ktoré možno definovať nasledovne:
odborné dielo, ktoré sprostredkúva formou výkladového slovníka dosiahnuté poznatky ľudstva (všeobecné encyklopédie), alebo poznatky z niektorého vedného odboru (špeciálne encyklopédie), a to buď v abecednom, alebo v systematickom poradí.[1]; alebo
sumarizujúca publikácia, ktorá formou prehľadne usporiadaných hesiel sprístupňuje základný fond poznatkov zo všetkých alebo len niektorých oblastí ľudského poznania a praktickej činnosti; heslá môžu byť spracované abecedne alebo systematicky[2]; alebo
súborné spracovanie jedného (encyklopédia špeciálna, odborná) alebo všetkých odborov vedy, techniky a kultúry (encyklopédia všeobecná), a to buď v abecedne radených heslách, alebo v statiach usporiadaných podľa určitého systému.[3]; alebo
dielo odbornej literatúry zahŕňajúce v abecednom usporiadaní základné poznatky jedného alebo všetkých vedných odborov s cieľom poskytnúť čo najširšiemu okruhu používateľov zrozumiteľný výklad princípov, zákonov, pojmov, javov, reálií a súvislostí medzi nimi.[4]; alebo
príručková publikácia [reference work], ktorá obsahuje informácie o všetkých odvetviach poznania, alebo ktoré sa obsiahlo zaoberá určitým odvetvím poznania.[5]; alebo
súhrnné spracovanie jedného alebo všetkých vedných odborov, obyčajne v abecednom usporiadaní[6]; alebo
náučná alebo populárno-náučná informačná publikácia, obsahujúca najzákladnejšiu informáciu o všetkých (univerzálne encycklopédie) alebo jednotlivých (odborové encyklopédie) oblastiach poznania alebo praktickej činnosti.[7], alebo
štruktúrovaná, čo najobsiahlejšia reprezentácia ľudských vedomostí[8]
prezentovanie (aj) súvislostí medzi heslami a/alebo
snahu o obsiahlosť.
Autor príspevkov do encyklopédie sa označuje tiež ako encyklopedista.[9][10][11]
Termín encyklopédia pôvodne pochádza z gréckeho ἐγκύκλιος παιδεία (egkyklios paideia)–kruh vzdelania–ktorým sa v antike, respektíve v klasickom gréckom kultúrnom okruhu označoval súhrn teoretických vied a znalostí, ktoré boli predmetom štúdia. V rímskom (latinskom) kultúrnom okruhu sa pre súhrn znalostí používal názov sedem slobodných umení.
Ako názov alebo žáner literárneho diela sa termín encyklopédia začal používať až od 16. storočia.
Delenie 1:
všeobecná encyklopédia (univerzálna encyklopédia)–encyklopédia zameraná na všetky odbory
špecializovaná encyklopédia (odborová encyklopédia, monotematická encyklopédia)–encyklopédia zameraná len na jednu oblasť
Medzi všeobecné encyklopédie patrí ako špeciálny typ aj tzv. národná encyklopédia (vlastivedná encyklopédia), ktorá pri spracovaní univerzálnej tematiky silne akcentuje teritoriálno-etnický princíp (príkladom je Encyklopédia Slovenska).
Delenie 2 (podľa zoradenia hesiel):
abecedná encyklopédia–t.j. encyklopédia s abecedne (čiže slovníkovo) zoradenými heslami
dielo encyklopedického charakteru (systematická encyklopédia)–t.j. encyklopédia so systémovo (t.j. podľa odvetví alebo podľa činnosti) zoradenými heslami
Základnou informačnou jednotkou encyklopédie je encyklopedické heslo, čiže komplex logicky usporiadaných informácií vyjadrujúci určité, typom encyklopédie a významom pojmu limitované, množstvo poznatkov o istej objektívnej skutočnosti, získaných analyticko-syntetickou metódou a vyjadrených lexikografickým štýlom. Heslo sa obyčajne skladá z polotučne tlačeného záhlavia, z definície a z výkladu. Heslá sú obyčajne formálne aj obsahovo rovnako stavané a spravidla sú od zvyšného textu oddelené graficky. Pri tvorbe hesla sa dodržiava logické poradie aspektov, z ktorých sa vykladá heslo.
Tzv. odkazové heslo je špeciálny druh hesla–nevykladá pojem, ale len odkazom upozorňuje na heslo, v ktorom sa informácia nachádza.
Text encyklopédie sa píše tzv. encyklopedickým štýlom. Cieľom je poskytnúť na minimálnom priestore čo najviac informácií, preto je encyklopedický štýl maximálne stručný, vecný a výrazovo jednoduchý a zároveň podáva informácie presne. Mnohé encyklopédie obsahujú aj tabuľky, grafy, štatistiky a ilustrácie.
Encyklopédia by mala byť informačne ucelená, čiže jednak by mali byť obsahovo previazané jednotlivé heslá v rámci jedného odboru, a jednak by mali byť previazané všetky heslá encyklopédie tak, aby encyklopédia tvorila uzavretý informačný okruh. To znamená, že každý pojem na ktoromkoľvek mieste textu encyklopédie by mal mať svoje samostatné heslo (alebo by mal byť uvedený ako synonymum alebo pojem vysvetlený v inom hesle).
Encyklopédia má tri základné funkcie–informačnú, popularizačnú a vzdelávaciu.
New International Encyclopedia (25 zväzkov, okolo 1928)
Academic American Encyclopedia (= Grolier Academic Encyclopedia, Grolier International Encyclopedia, Lexicon Universal Encyclopedia, Macmillan Family Encyclopedia, Barnes & Noble New American Encyclopedia, Global International Encyclopedia) (21 zväzkov, 1980)
Encyclopedia Americana (30 zväzkov, 1981)
Collier's Encyclopedia (24 zväzkov, 1981, neskôr integrované do Microsoft Encyrta)
Chambers's Encyclopaedia (15 zväzkov, 1973)
World Book Encyclopaedia (22 zväzkov, 1998, aj online)
Encyclopaedia Britannica–(31 zväzkov plus pravidelné dodatky, 1985; od roku 2012 už existuje len internetová verzia)
Compton's (26 zväzkov, 2009)
Nemčina
Grosses vollständiges Universal-Lexicon Aller Wissenschafften und Künste (64 zväzkov, 1732–1754)
Allgemeine Encyclopädie der Wissenschaften und Künste (167 zväzkov, 1818–1889)
(Pierers) Universal-Lexikon der Gegenwart und Vergangenheit (26 zväzkov, 1824–1836)
Das große Conversations-Lexicon für die gebildeten Stände (tzv. Ur-Meyers) (52 zväzkov, 1839–1855)–skrátené verzie neskôr vyšli pod názvom Meyers Konversations-Lexikon
Meyers Enzyklopädisches Lexikon (25+7 zväzkov, 1971–1981, NSR) resp. aktuálne vydanie pod názvom Meyers Großes Taschenlexikon (24 zväzkov)
Enciclopedia universal ilustrada europeo-americana (tzv. Enciclopedia Espasa) (118 zväzkov, 1908–2003; nové vydanie v roku 2003 malo 90 zväzkov)–najväčšia súčasná tlačená encyklopédia na svete
encyklopedie. In: Malá československá encyklopedie II D-CH. Praha: Academia, 1985. s. 315.; podobná definícia je napr. v dielach:
Encyklopédia Slovenska: náučný slovník; súborne spracúva buď všetky vedné odbory (encyklopédia všeobecná), alebo len niektoré z nich (encyklopédia špeciálna) v abecednom alebo systematickom usporiadaní.
Encyclopédie Larousse online: Dielo, v ktorom sa metodicky alebo abecedne prezentuje súbor univerzálnych vedomostí (všeobecná encyklopédia) alebo špecifických vedomostí oblasti poznania (špecializovaná encyklopédia).
Slovník slovenského jazyka: náučné dielo obsahujúce systematicky, abecedne alebo tematicky usporiadaný prehľad jednotlivých alebo všetkých vedných odborov,
Slovník cudzích slov (akademický), 2005; podobná definícia je v dielach:
KSSJ: náučné dielo obsahujúce súhrn poznatkov z 1 alebo zo všetkých odborov
Veľký slovník cudzích slov: vedecké dielo zahrnujúce poznatky jedného, príp. mnohých odborov (táto definícia je ale defektívna, lebo pod ňu pri doslovnom chápaní spadá takmer ľubovoľné vedecké dielo)
O Diderotovej encyklopédii pozri Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers.
