provinčné mesto v Turecku, v regióne Juhovýchodná Anatólia From Wikipedia, the free encyclopedia
Diyarbakır[pozn. 1] (arm. Տիգրանակերտ / Tigranakert, kurd. Amed, gr. Άμιδα / Amida) je hlavné provinčné mesto v Turecku, v regióne Juhovýchodná Anatólia. Mesto býva niekedy označované ako neoficiálne hlavné mesto tureckého Kurdistanu.[1][2] Mestom preteká rieka Tigris.
Diyarbakır | |
gr. Amida, kurd. Amed | |
mesto | |
zľava hore: Ali Paša džámí, Nebi džámí, park Sejrangeha, Šejk Matar džámí, Derijê Çijê, most Gözlü cez rieku Tigris, diyarbakirské mestské hradby, Pavilón veteránov | |
Pôvod názvu: Súčasný názov Diyarbakır v tureckom jazyku znamená "krajina medi", tvar zaviedol Mustafa Kemal Atatürk v roku 1937. | |
Štát | Turecko |
---|---|
Región | Juhovýchodná Anatólia |
Okres | Diyarbakır |
Nadmorská výška | 675 m n. m. |
Súradnice | 37°54′39″S 40°14′12″V |
Rozloha | 15,272 km² (1 527 ha) |
Obyvateľstvo | 1 732 396 (2018) |
Hustota | 113 436,09 obyv./km² |
Primátor | Adnan Selçuk Mızraklı (2019) (HDP) |
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) |
- letný čas | VELČ (UTC+3) |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
Názov | Diyarbakır Fortress and Hevsel Gardens Cultural Landscape |
Typ pamiatky | kultúrna pamiatka |
Rok zápisu (č. zasadnutia) |
2015 (#39) |
Číslo | 1488 |
Región | Európa a Severná Amerika |
Kritériá | iii, iv |
Poloha mesta v rámci Turecka
| |
Wikimedia Commons: Diyarbakır | |
Webová stránka: | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Územie Diyarbakiru bolo hustejšie osídlené už v neolitickom období. V staroveku mesto patrilo viacerým ríšam - Churitom, Aramejcom a Asýrčanom, Médom, Partom, Peržanom a iným národom. V roku 189 pred Kr. sa mesto stalo súčasťou Veľkého Arménska. V roku 66 mesto získali Rimania, ktorý ho prestavali a premenovali na Amida. Mesto, ktoré ležalo v strategickom pohraničí bolo viackrát opevnené hradbami. V roku 359 Amidu dočasne získal perzský veľkokráľ Šápúr II. ale už v roku 363 mesto späť získal Julián Apostata.[3] Cisár Theodosius II. mesto učinil hlavným mestom provincie Mesopotamia Prima a mesto sa tiež stalo sídlom biskupa - metropolitu.[4] V rímsko-byzantskom období sa tam nachádzalo viacero kostolov a podľa Jána z Efezu (6. storočie) sa v meste nachádzalo päť kláštorov. Pod moc Peržanov sa opätovne dostalo za vlády Kaváda I. v rokoch 502 – 504 a Husrava II. 602 – 628.[3]
Krátko po bitke pri rieke Jarmúk (636) mesto a jeho okolie v roku 640[3] získali Arabi, konkrétne ľud z kmeňa Bakr (Bakr ibn Wa'il),[5] odkiaľ pochádzal i pôvodný tvar názvu mesta - dij(y)ár Bakr (Bakrovo územie). Mesto sa mal v 10. storočí viackrát pokúsiť dobyť aj byzantský cisár Ján I. Tzimiskes,[3] avšak súčasťou Byzantskej ríše sa už viac nestalo.
V priebehu stredovekých islamských dejín mesta patrilo územie Diybakiru striedavo kalifovi viacerým moslimským dynastiám (Hamdánovci, Bújovci, Marvánovci). V 11. storočí sa mesto dostalo do panstva Seldžuckej ríše a následne do autonómneho panstva Artukovcov, ktorý si z mesta učinili hlavné mesto. V roku 1241 mesto získal seldžucký Rumský sultanát, avšak čoskoro na to sa oblasť mesta dostala pod vplyv Mongolov (a následne mongolského Ilchanátu), ktorí umožnili obnovu vlády Artukovcov. V 14. a 15. storočí sa hegemónmi v oblasti stali turkické ríše - Karakojunluská ríša a následne Akkojunluská ríša. V roku 1507 mesto spolu s oblasťou získal Ismá‘íl I. z perzskej dynastie Safíjovcov, avšak už v roku 1516 mesto dobyla Osmanská ríša, v ktorej područí zostalo na ďalšie storočia. Dobyvateľ mesta Mehmed Paša získal za dobytie titul Fatih (Dobyvateľ).[5]
V Osmanskej ríši sa Diyarbakir stal centrom rovnomennej provincie, ktorá patrila k najväčším a najvýznamnejším v ríši. Významnosť umocňovala pohraničná pozícia mesta a provincie vo vzťahu k osmanskému rivalovi perzskej ríši Safíovcov. Safíjovci mesto v tomto období síce opakovane získali, avšak nedokázali ho udržať. Mesto až do 16. storočia stále nieslo v prameňoch názov Amida. Mesto sa stalo významným kultúrnym centrom, správcami mesta bolo vystavaných viacero mešít a v roku 1815 boli opravené aj mestské hradby. V 19. storočí sa v okolí mesta podobne ako na iných miestach Osmanskej ríše sformovala opozícia emirov voči sultánom, ktorá však bola porazená. Vodcovia miestnych kmeňov si však aj napriek strate svojich titulov dokázali udržať moc.[5]
Na sklonku veku Osmanskej ríše mesto podobne ako viaceré mestá v oblasti prešlo veľkými etnickými zmenami. Výrazne sa znížila arménska a asýrska populácia. Mohol za to jednak masaker v roku 1895,[6] ale aj vynútené vysťahovalectvo spôsobené etnickými čistkami v roku 1915.[7]
Po prvej svetovej vojne sa mesto nachádzalo vo francúzskej zóne vplyvu, avšak nakoniec sa stalo súčasťou dnešného Turecka. Proti kemalistickým reformám v meste však v roku 1925 vystúpila opozícia na čele s kurdským šejkom Sa‘idom. V meste bola vyhlásená čiastočná mobilizácia a povstanie ale bolo porazené. Nad mestom bol následne ustanovený zvláštny dohľad. Za vlády Atatürka mesto získalo aj dnešný tvar názvu Diyarbakır,[5] odvodený od medi, ktorý sa v okolí začala vo veľkom ťažiť.[8]
V 20. a 21. storočí sa mestská populácia v dôsledku urbanizácie zásadne zväčšila a zásadne narástol počet Kurdov v meste. Podľa prieskumu v roku 2006 76% obyvateľstva mesta denne používa kurdčinu.[9]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.