latinský hymnus z 13. storočia From Wikipedia, the free encyclopedia
Dies irae („Deň hnevu“) je známy latinský hymnus z 13. storočia, ktorého autorom bol pravdepodobne taliansky františkánsky mních a básnik, bl. Tomáš z Celana (asi 1200 – asi 1265) alebo dominikánsky mních, rímsky kardinál Latino Malabranca Orsini. Nevylučuje sa však i starší pôvod básne.[1] Hymnus býva považovaný za najlepšiu báseň napísanú v stredovekej latinčine.
Text básne je inšpirovaný najmä prekladom Knihy proroka Sofoniáša 1:15–16 do Vulgáty, Dies iræ, dies illa, dies tribulationis et angustiæ, dies calamitatis et miseriæ, dies tenebrarum et caliginis, dies nebulæ et turbinis, dies tubæ et clangoris super civitates munitas et super angulos excelsos.
Ten deň je deň hnevu, deň úzkosti a zvierania, deň víchra a víchrice, deň tmy a temnoty, deň oblakov a mrákavy. Deň pozauny a lomozu proti opevneným mestám a proti vysokým baštám. [2]
Ďalej je v diele zjavná inšpirácia Zjavením Jána 20:11–15.
Do revízie Rímskeho misálu po II. vatikánskom koncile v roku 1970 a dodnes v rámci tridentských omší sa hymnus používa počas rekviem a Spomienky na všetkých verných zosnulých. V Jednotnom katolíckom spevníku má slovenská parafráza pod názvom V ten deň hnevu číslo 476.[3]
V riadnej forme Rímskeho rítu sa hymnus používa v Liturgii hodín počas XXXIV. týždňa cezročného obdobia podľa ľubovôle na posvätné čítanie, ranné chvály a vešpery, medzi ktoré je rozdelený.[4]
Báseň popisuje deň posledného súdu, trúbenie zvolávajúce duše pred trón Boha-Sudcu, ktorý má duše rozsúdiť a tie majú podľa rozsudku byť buď spasené alebo zvrhnuté to večného ohňa.
Je písaná rýmovaným sylabotonickým trochejovým veršom v štyroch stopách, čím sa líši od väčšiny latinskej poézie, ktorá je spravidla písaná v časomiere.
Pôvodný latinský text | Slovenský preklad (Rímsky misál)[5] |
---|---|
|
|
Tradičné gregoriánske prevedenie bolo mnohokrát použité alebo spracované v známych hudobných a filmových dielach.
Báseň bola viackrát spomínaná alebo citovaná vo svetovej, ale aj slovenskej literatúre.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.