![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c4/Csl-luke20.png/640px-Csl-luke20.png&w=640&q=50)
Cirkevná slovančina
From Wikipedia, the free encyclopedia
Cirkevná slovančina je jazyk (súbor jazykov), ktorý sa vyvinul zo staroslovienčiny v 11. storočí. Dodnes sa používa ako liturgický jazyk pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi.„Cirkevná slovančina" bolo v minulosti označenie pre to, čo dnes označujeme ako staroslovienčina (prípadne vrátane cirkevnej slovančiny).
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c4/Csl-luke20.png/640px-Csl-luke20.png)
Cirkevná slovančina je vlastne súhrnné označenie pre „jazyky", ktoré sa vyvinuli z rôznych variantov staroslovienčiny v 11. storočí. Rozlišujeme najmä bulharskú cirkevnú slovančinu (stredná bulharčina), ruskú cirkevnú slovančinu, srbskú cirkevnú slovančinu, chorvátsku cirkevnú slovančinu a českú cirkevnú slovančinu. Jednotlivé varianty cirkevnoslovanského jazyka sa označujú ako „redakcie".
Niektoré odlišnosti medzi redakciami cirkevnej slovančiny:
- ѣ – v ukrajinskej redakcii (aj na Slovensku) sa vyslovuje ako „i", v ruskej a srbskej ako „e"
- г – v ukrajinskej redakcii je vyslovované ako „h", v ruskej ako „g"
- ы – v ruskej redakcii je vyslovované ako „y", v srbskej ako „i"
V minulosti sa cirkevná slovančina v Rusku (do 18. storočia), Bielorusku, na Ukrajine, v Rumunsku, Srbsku, Bulharsku, Severnom Macedónsku a na východnom Slovensku používala nie len ako liturgický jazyk, ale do značnej miery aj ako literárny jazyk. V cirkevnom prostredí sa dlho používala aj ako úradný jazyk.
Jej súčasná podoba (najmä čo sa týka pravopisu) sa ustálila po reformách v polovici 17. storočia za čias moskovského patriarchu Nikona.