britská spisovateľka From Wikipedia, the free encyclopedia
Charlotte Brontëová [ˈʃɑːlət ˈbrɒnti] (* 21. apríl 1816, Thornton, Yorkshire, Spojené kráľovstvo – † 31. marec 1855, Haworth, Yorkshire, Spojené kráľovstvo) bola britská spisovateľka, sestra spisovateliek Anne Brontëovej a Emily Brontëovej a básnika a maliara Patricka Branwella Brontë.
Charlotte Brontëová | |
britská spisovateľka | |
Narodenie | 21. apríl 1816 Thornton, Yorkshire, Spojené kráľovstvo |
---|---|
Úmrtie | 31. marec 1855 (38 rokov) Haworth, Yorkshire, Spojené kráľovstvo |
Rodičia | Patrick Brontë, Maria Brontëová |
Manžel | Arthur Bell Nicholls |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Gutenberg | Charlotte Brontëová (plné texty diel autora) |
Commons | Charlotte Brontëová |
Charlotte Brontëová sa narodila ako tretie dieťa zo šiestich írskemu anglikánskemu reverendovi Patrickovi Brontë (pôvodne sa písal "Ó Proinntigh") a jeho žene Marii Brontëovej, rodenej Branwellovej. V roku 1820 sa rodina presťahovala do Haworthu, kde ich matka 15. septembra 1821 skonala na rakovinu. Päť dcér a jedného syna zverila do opatery svojej sestre Elizabeth Branwellovej. Súrodenci sa utiahli do snového sveta, Angrie, pre ktorý Charlotte s bratom Branwellom písali noviny. V roku 1824 Charlotte spolu s troma zo štyroch sestier poslali do internátnej školy "Clergy Daughters' School" v Cowan Bridge v Lancashire. Dve staršie sestry - Maria a Elisabeth - tam ochoreli, odišli zo školy skôr a onedlho na to v roku 1825 zomreli na tuberkulózu. Charlotte a Emily sa domov vrátili v roku 1825.
Charlotte sa ďalej učila doma, až kým ju neposlali do školy "Roe Head school" v Mirfielde, kde študovala v rokoch 1831 a 1832. Tu stretla svoje celoživotné priateľky Ellen Nusseyovú a Mary Taylorovú, s ktorými udržiavala čulú korešpondenciu. O tri roky neskôr sa do tejto školy vrátila ako učiteľka a učila tu v rokoch 1835 – 1838. V roku 1839 sa zamestnala ako guvernantka v rôznych rodinách a v tejto pozícii pracovala až do roku 1841. O rok neskôr, v roku 1842 odcestovala so sestrou Emily do penzionátu de Demoiselles madam Hegerovej v Bruseli, kde sa zaľúbila do manžela zakladateľky penziónu, profesora Constatina Hegera (1809 – 1896).
Z penziónu sa domov vrátili predčasne, pretože v roku 1842 zomrela ich teta Elizabeth Branwellová, ktorá sa o rodinu starala po smrti ich matky. Charlotte sa ešte sama vrátila do Bruselu v januári 1843, aby tu získala učiteľské miesto, no jej druhý pobyt tam nebol veľmi šťastný. Cítila sa osamelá, bolo jej smutno za domovom a trpela najmä hlbokým vzťahom ku Constantinovi Hegerovi. Po návrate domov v roku 1844 sa pokúšala založiť vlastnú školu, kde vyučovala angličtinu a Emily hudbu, ale pre nedostatok žiakov aj tento projekt stroskotal. Spolu so sestrami sa usadila v Haworthe, kde žili len z malého príjmu ich otca.
Krátkym šťastným obdobím, ktoré sestry spolu prežili, bolo leto 1848. Starosti im robil len zdravotný stav brata Branwella, ktorý v septembri toho roku umrel na zápal priedušiek, následky dlhoročného alkoholizmu a závislosti na ópiu, hoci Charlotte verila, že to boli len príznaky pľúcnej tuberkulózy. Onedlho na to sa zhoršil aj zdravotný stav Emily a Anne, ktoré krátko na to obe zomreli na tuberkulózu (Emily v decembri 1848 a Anne v máji 1849).
Charlotte sa ako jediná zo sestier v roku 1854 vydala za Arthura Bella Nichollsa, otcovho kaplána. Podľa úmrtného listu zomrela o deväť mesiacov neskôr, v marci 1855, počas svojho prvého tehotenstva na tuberkulózu, je však pravdepodobné, že dôvodom jej smrti bolo práve neskoré tehotenstvo, ktoré sa prejavilo nadmernými nevoľnosťami (hyperemesis gravidarum). Ako dôvod smrti sa spomínal aj týfus, keďže najstaršia služobná v domácnosti zomrela na túto chorobu len krátko pred ňou. Pochovali ju do rodinnej krypty v kostole The Church of St. Michael and All Angels v Haworthe v Yorkshire.
Charlottina biografia od spisovateľky Elizabeth Gaskellovej, na vydanie ktorej dozeral aj Charlottin otec Patrick Brontë, sa dlho považovala za štandardný zdroj informácií o jej živote, ale veľmi ju kritizovali feministky, ako napríklad Elaine Showalterová.
Charlote a jej ostatných súrodencov, najmä brata Branwella a sestry Emily a Anne silno ovplyvnila otcova knižnica, v ktorej sa nachádzali jednak diela súčasných spisovateľov, napríklad Waltera Scotta či Georgea Gordona Byrona, ale aj príbehy z tisíc a jednej noci, čo ovplyvnilo ich literárnu tvorbu o vysnívanom kráľovstve Angrie, ale aj ich neskôr publikované diela. Mnoho okamihov z Charlottinej tvorby je založených na jej osobných zážitkoch a skúsenostiach. Tak napr. škola "Clergy Daughters' School" v Cowan Bridge v Lancashire sa stala námetom pre vznik lowoodskej školy v románe Jane Eyre (Jane Eyrová) a neopätovaná láska k profesorovi Hegerovi z bruselskej školy sa čiastočne stala námetom jej románu The Professor (Profesor) i románu Villette.
Keď sa všetky tri sestry opäť usadili v Haworthe, venovali sa najmä vlastnej tvorbe a v roku 1846 vydali spoločnú zbierku básní pod mužskými pseudonymami Currer (Charlotte), Ellis (Emily) a Acton (Anne) Bellovci. Ani nepriaznivá kritika a iba tri predané exempláre ich od písania neodradili. V roku 1847 vydali sestry každá vlastný román a zo dňa na deň sa stali slávnymi. Charlottin román Jane Eyrová slávil veľký úspech, zatiaľ čo Emilin román Búrlivé výšiny sa stretol s nepochopením a Annin román Agnes Greyová bol klasifikovaný ako ľahké čítanie. Keďže diela vyšli pod mužskými pseudonymami, vznikli dohady o tom, kto sú autori týchto románov. Niektorí dokonca hovorili o tom, že ide o jednu osobu. Vydavatelia ryžujúci zo situácie tieto dohady ešte podporovali. Sestry sa nakoniec rozhodli svoju identitu odhaliť. Ich diela však naďalej vychádzali pod ich pseudonymami.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.