From Wikipedia, the free encyclopedia
Challenger (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-099) bol druhý najstarší americký raketoplán a prvou americkou kozmickou loďou zničenou v priebehu letu. Svoj prvý let absolvoval 4. apríla 1983, a celkovo absolvoval 10 misií. Raketoplán bol pomenovaný podľa britskej lode Challenger, ktorá bola v rokoch 1873 – 1876 použitá pri prvej významnej oceánografickej expedícii.[1]
| Raketoplány |
|---|
|
.JPEG)
Pripísal si viaceré prvenstvá. Pri lete STS-6 sa uskutočnila prvá „vychádzka“ v skafandri do vesmíru z raketoplánu. Pri misii STS-7 zase na jeho palube vzlietla do vesmíru prvá americká žena. V roku 1985 pri misii STS-61-A letela v raketopláne jedinýkrát osemčlenná posádka – pri ostatných misiách býval maximálny počet osôb na palube raketoplánu 7. Challenger dodnes drží prvenstvo ako kozmická loď, ktorá niesla najväčší počet osôb súčasne.
Challenger sa však smutne preslávil svojou poslednou misiou STS-51-L, ktorá sa začala aj skončila 28. januára 1986. V dôsledku silných mrazov tesniace prúžky na motore SRB netesnili dostatočne, a krátko po štarte cez tento otvor začali unikať spaliny. Tieto spaliny postupne prepálili spoj medzi SRB a hlavnou palivovou nádržou ET. Motor SRB visiaci voľne na hornom spoji narazil špicou do hlavnej palivovej nádrže a rozrazil ju. Z nádrže začal vytekať vodík a kyslík, ktorý sa okamžite vznietil. 73 sekúnd po štarte raketoplán explodoval. Zahynulo všetkých sedem astronautov na palube.
Zo štartovacej zostavy raketoplánu sa našlo 118 ton úlomkov. Trosky Challengera boli od roku 1987 až do roku 2015 uložené v 102 škatuliach vo vyslúžilých raketových silách 31B a 32B. V roku 2015 bola v návštevníckej časti Kennedyho vesmírneho strediska vystavená jediná troska Challengera, časť ľavého boku raketoplánu s vlajkou USA.[2]
Challenger bol pôvodne skonštruovaný len ako testovací stroj, čomu zodpovedá aj jeho označenie STA-099, ale NASA ho prestavala na plnohodnotný raketoplán. Pôvodný zámer bol prestavať testovací raketoplán Enterprise, ale vyšlo najavo, že prestavba Challengeru bude lacnejšia. Oproti Columbii bola konštrukcia trupu Challengera odľahčená zjednodušením motorového ložiska a použitím ľahšieho materiálu na poklopy podvozkových šácht. Titánové nosníky nádrží na kyslík a vodík pre palivové články boli nahradené laminátovými rúrkami. Tepelnú ochranu ma moduloch motorov OMS tvorila namiesto kremenných dlaždíc, použitých pri Columbii, plstená izolácia. Na pilotnej palube sa nenachádzali katapultovacie kreslá s ťažkými vodiacimi koľajnicami. Hmotnosť trupu Challengera bola po všetkých týchto úpravách o 1 128 kg menšia ako hmotnosť Columbie.
Úplný zoznam misií programu Space Shuttle absolvovaných s orbiterom Challenger. Raketoplán Challenger uskutočnil celkovo 10 misií, vo vesmíre strávil 62,41 dňa, Zem obletel 995-krát.
| Dátum štartu | Označenie | Cieľ misie |
|---|---|---|
| 4. apríl 1983 | STS-6 | Prvý let orbitera Challenger, vypustenie komunikačnej družice TDRS-1 a prvá „vychádzka“ v skafandri do vesmíru. |
| 18. jún 1983 | STS-7 | Vypustenie dvoch komunikačných družíc Anik-C2 a Palapa-B1, let prvej americkej astronautky (Sally Kristen Ridová). |
| 30. august 1983 | STS-8 | Vypustenie komunikačnej družice Insat-1B, let prvého astronauta s čiernou farbou pleti (Guion Bluford). |
| 3. február 1984 | STS-41-B | Vypustenie komunikačných družíc Westar-6 a Palapa B-2, výstup do otvoreného priestoru a odskúšanie kozmického kresla MMU. |
| 6. apríl 1984 | STS-41-C | Vypustenie družice LDEF, zachytenie, oprava a opätovné vypustenie družice SMM. |
| 5. október 1984 | STS-41-G | Vypustenie družice ERBS. |
| 29. apríl 1985 | STS-51-B | Let vedeckého laboratória Spacelab-3. |
| 29. júl 1985 | STS-51-F | Let vedeckého laboratória Spacelab-2, astronomické a astrofyzikálne pozorovania. |
| 30. október 1985 | STS-61-A | Let vedeckého laboratória Spacelab-D1, osemčlenná posádka. |
| 28. január 1986 | STS-51-L | Pokus o vypustenie komunikačnej družice TDRS-2, raketoplán bol však 73 sekúnd po štarte zničený. Zahynula celá sedemčlenná posádka. |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
