![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/8f/F%25C3%25BAza%25C4%258D_alpsk%25C3%25BD_Rosalia_longicorn_%2528cropped%2529.jpg/640px-F%25C3%25BAza%25C4%258D_alpsk%25C3%25BD_Rosalia_longicorn_%2528cropped%2529.jpg&w=640&q=50)
Fuzáčovité
From Wikipedia, the free encyclopedia
Fuzáčovité (staršie: fúzačovité[1], fúzači[2], tesárici[2], zastarano: dlhorohí[3]; lat. Cerambycidae, zastarano: Longicornia[4][5][4]) je veľmi početná čeľaď prevažne veľkých chrobákov, žijúcich hlavne na dreve.
Fuzáčovité | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
![]() Fuzáč alpský | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vedecký názov | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Cerambycidae Latreille, 1802 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Súčasné slovenské rodové mená rodov tejto čeľade vyskytujúcich sa na Slovensku sú fuzáč (staršie fúzač; napr. pre rody Cerambyx, Rhagium, Rutpela, Aromia, Rosalia, Pyrrhidium, Hylotrupes, Xylotrechus, Plagionotus, Lamia, Ergates, Spondylis, Tetropium, Stictoleptura, Pseudogarotina, Morimus, Aegosoma) a vrzúnik (napr. pre rody Acanthocinus, Monochamus, Mesosa, Leiopus, Saperda, Oberea, Tetrops)[6]. Staršie (zhruba do 60. rokov) boli pomenovania jednotlivých rodov neujasnené, u niektorých autorov sa napríklad v rámci tejto čeľade rozlišovali slovenské názvy fuzáč (rody Cerambyx, Rhagium, Strictoleptura, Acanthocinus), zamatovec (rod Rosalia), vrzúň (rod Aegosoma), fuzáň (rod Morimus)[7] a u iných autorov sa väčšina rodov z tejto čeľade (podľa vzoru češtiny) volala tesárik.
Z vyše 22 000 druhov žije na území Slovenska asi 230. Hojné sú napr. fuzáč obyčajný (Stictoleptura (=Corymbia, = Leptura) rubra), fuzáč škvrnitý (Rutpela (= Strangalia) maculata) a i. Väčšia časť fuzáčov sú vzácne druhy, ktoré nie sú škodlivé pre lesníctvo, ale si zasluhujú ochranu: fuzáč zavalitý (Ergates faber), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), fuzáč pižmový (Aromia moschata), fuzáč alpský (Rosalia alpina), karpatský endemit fuzáč zemolezový (Pseudogaurotina excellens) a ďalšie.
Viaceré druhy sú boreomontánne – v horských lesoch sa veľmi zriedka vyskytujú Tragosoma depsarium, Cornumutilla quadrivittata, Pachyta lamed a Brachyta (= Evodinus) interrogationis. Všetky citované druhy sú chránené! Na stepných biotopoch žijú bezkrídle fuzáče z rodu Dorcadion, najbežnejší je D. pedestre. Majú pontomediteránne rozšírenie a (na rozdiel od väčšiny fuzáčov) sa vyvíjajú v drevnatejúcich podzemkoch bylín.