Cement je akékoľvek práškové hydraulické spojivo (definíciu pozri nižšie) s výnimkou hydraulického vápna, puzolánov a vysokopecnej trosky. V alternatívnych definíciách sa cement definuje ako úplné synonymum hydraulického spojiva, alebo sa definícia z prvej vety tohto článku obmedzuje len na umelé látky, alebo sa pojem cement stotožňuje len s portlandským cementom.[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12]
Výraz hydraulické spojivo znamená spojivo, ktoré po zmiešaní s vodou vytvára kašu, ktorá vo vlhku tuhne a tvrdne aj vo vode a po stvrdnutí si trvalo zachováva svoju pevnosť a stálosť vo vode.[13]
Cement sa používa najmä na výrobu betónu, malty a rôznych stavebných prefabrikátov.[9]
Portlandský cement a podobné cementy (t.j. nie napríklad románsky cement) sa vyrábajú pálením vhodných nerastných surovín až na teplotu slinutia (čiže až kým z nich nevznikne slinok) a následným rozomletím tohto slinku spolu s ďalšími pridanými zložkami (napr. sadrovec) na prášok.[8]
Slinok je produktom výpalu zmesi vápencov a ílov pri teplote približne 1 450 °C. Jeho chemické zloženie je cca. 67% CaO (skratka C), 22% SiO2 (skratka S), 5% Al2O3 (skratka A), 3% Fe2O3 (skratka F) a 3% rôznych oxidov. Obsahuje štyri základné fázy a to alit, belit, hlinitan a ferit.[14]
Základné typy cementu (podľa definície v prvej vete tohto článku):
základné typy cementu, ktoré obsahujú portlandský slinok (občas označované ako portlandský cement v najširšom zmysle):
portlandský cement v užšom zmysle (=bežný portlandský cement, normálny portlandský cement) - pozostáva na 100% (alebo takmer na 100%) z portlandského slinku, t.j. ide o čistý portlandský cement
portlandský zmesový cement (v zmysle EN 197) - pozostáva z portlandského slinku a max. 35% určitých iných látok (napr. vysokopecnej trosky, puzolánov, popolčeka či vápenca)
vysokopecný cement (v zmysle EN 197) - pozostáva z malého množstva portlandského slinku (max. 64%) a z vysokopecnej trosky
puzolánový cement (v zmysle EN 197) - pozostáva z portlandského slinku a (najmä) puzolánov a popolčeka
zmesový cement (v užšom zmysle, čiže v zmysle EN 197) - pozostáva z malého množstva portlandského slinku (max. 64%) a z vysokopecnej trosky, puzolánov a popolčeka; zmesový (=zmiešaný, zmesný) cement v širšom zmysle je akýkoľvek úmyselne nečistý cement na báze portlandského cementu (napr. aj puzolánový cement) a v najširšom zmysle akýkoľvek úmyselne nečistý cement (napr. aj zmesový románsky cement)
románsky cement - tzv. neslinutý kremičitanový cement, t.j. na rozdiel od portlandského cementu sa páli pod teplotou slinutia; dnes je zriedkavý
špeciálne cementy
hlinitanový cement (v užšom zmysle, čiže v čistej podobe) - obsahuje vyše 35% oxidu hlinitého viazaného do rôznych hlinitanov vápenatých (kalciumaluminátov); vyrába sa z bauxitu a vápenca
iné
Z hľadiska základného zloženia sa cementy delia na:
kremičité cementy (=silikátové cementy) - hlavná zložka sú kremičitany vápenaté, napr. portlandský cement a románsky cement, a
hlinitanové cementy (=aluminátové cementy) - hlavná zložka sú hlinitany vápenaté.
Siegbert Sprung, Franz Sybertz, Gerd Thielen. Die neue deutsche Zementnorm DIN 1164-1. In: Beton: die Fachzeitschrift für Bau + Technik 45, Seiten/Artikel-Nr.:490-497, 1995