Bunkové jadro
From Wikipedia, the free encyclopedia
Bunkové jadro alebo nukleus (nucleus) je organela, ktorá je geneticko-informačnou „centrálou“ eukaryotických buniek.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/57/Micrograph_of_a_cell_nucleus.png)
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/11/Animal_Cell.svg/640px-Animal_Cell.svg.png)
1. Jadierko
2. Jadro
3. Ribozóm (malé bodky)
4. Vezikula
5. Drsné endoplazmatické retikulum
6. Golgiho aparát
7. Cytoskelet
8. Hladké endoplazmatické retikulum
9. Mitochondria
10. Vakuola
11. Cytosól (spolu s ostatnými organelami tvorí cytoplazmu)
12. Lyzozóm
13. Centrozóm spolu s centriolami
14. Cytoplazmatická membrána
Bunkové jadro obsahuje hlavnú časť genetickej informácie bunky potrebnej pre procesy rastu, látkovej výmeny a vývinu. Tieto informácie sú uložené v chromatíne resp. chromozómoch v podobe DNA.
Vyskytuje sa vo všetkých eukaryotických bunkách s výnimkou zrelých erytrocytov cicavcov. Prokaryoty nemajú obal jadra, keďže však genetický materiál aj v nich spravidla leží v strede bunky, hovoríme o ekvivalente jadra alebo o nukleoide (nevhodne aj o „bunkovom jadre“).