bobor európsky From Wikipedia, the free encyclopedia
Bobor vodný (iné názvy pozri nižšie; lat. Castor fiber) je jeden z dvoch recentných druhov z rodu bobor (Castor), patriaceho do čeľade bobrovité (Castoridae). Dnes sa vyskytuje (prerušovane) na území od Francúzska a Nórska po Sibír; v minulosti obýval súvisle celú Palearktídu. Na Slovensku je to zákonom chránený druh.
Bobor vodný | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
globálne[1] na Slovensku[2] | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Castor fiber Linnaeus, 1758 | |
Rozšírenie bobra vodného – červené | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Slovenské mená tohto druhu sú: bobor vodný[3][4][5][6], bobor eurázijský[4][5][6], bobor euroázijský[7], bobor európsky[4][5]; staršie: bobor obyčajný[8][9] (resp. do polovice 20. storočia: bobor obecný[10]), bobor riečny[11][12]; mimo taxonómie alebo staršie: bobor[8][13][9] (resp. zastarané tvary: bobr[9][14], bober[15]).
V minulosti sa do druhu Castor fiber zahŕňali aj (recentné) bobry z Ameriky, t.j. to, čo sa dnes klasifikuje ako samostatný druh Castor canadensis (staršie: Castor americanus; po slovensky bobor kanadský/bobor severoamerický). Americké bobry v takom prípade v rámci druhu Castor fiber tvorili v závislosti od autora daného textu bud poddruh (Castor fiber canadensis alebo Castor fiber americanus), alebo viacero poddruhov, alebo varietu (Castor fiber var. canadensis alebo Castro fiber var. americanus) alebo viacero variet, a euroázijské bobry (teda predmet tohto článku) potom v takýchto systémoch takisto tvorili poddruh (Castor fiber fiber) alebo viacero poddruhov alebo varietu (Castor fiber var. fiber) alebo viacero variet. Zahrnutie amerických bobrov do druhu Castor fiber sa do roku 1816/1820 realizovalo vždy, potom v období od 1816/1820 do začiatku 20. storočia sa realizovalo často, následne v období od začiatku 20. storočia do 70. rokov 20. storočia už len u menšiny autorov a od 70. rokov 20. storočia do začiatku 21. storočia sa už realizovalo len zriedkavo. To, že sa americké a euroáziské bobry majú považovať za dva samostatné druhy zdôvodňovali najmä podrobné práce Brandt 1852/1855, Blasius 1885 a (z genetického hľadiska) Lavrov-Orlov 1973; to, že sa majú považovať za jeden druh naopak zdôvodňovala ešte v polovici 20. storočia napr. podrobná práca Freye 1960.[16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31]
Tento článok sa zaoberá len eurázijskými bobrami.
Bobor vodný je najväčší európsky hlodavec. Dĺžka 75 – 100 cm, chvost 30 – 40 cm, hmotnosť 15 – 30 kg. Chvost pri koreni je síce okrúhly a osrstený, ale na rozšírenej časti holý a zhora sploštený, široký. Má zavalité v zadnej časti rozšírené telo s krátkymi nohami; celkové zafarbenie srsti môže na chrbte varírovať od hnedogaštanovej po tmavohnedú; naspodku je bledší, zemitohnedý; pĺzne postupne po celý rok, najintenzívnejšie v apríli – máji a v auguste – septembri, samce o mesiac neskôr ako samice.
Bobrovi vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd v nížinách a podhorských oblastiach. Na brehoch musí byť dostatok tzv. mäkkých drevín: vŕb, jelší, briez a topoľov. Voda musí byť dostatočne hlboká aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno. Žije v kolónii, bobrie páry zostávajú spolu po celý život. Vlastnými staviteľmi sú samičky, samčekovia materiál prinášajú a podávajú.
Pôsobí ťažkopádne a zavalito. Je aktívny aj v zime, najmä večer a v noci. Je dobre prispôsobený pohybu vo vode: plávacie blany na nohách a sploštený neosrstený chvost slúži ako kormidlo. Pod vodou vydrží až 20 minút. Stavia si brlohy vyhrabané do brehov s vchodom a východom pod vodou alebo si na aktívne zahradenom (zaplavenom) jazierku postaví z hliny a vetiev veľkú kopu, tzv. „bobrí hrad“, s vnútornou komorou asi 80 cm širokou a 35 cm vysokou. Ohrýza kmene do kužeľa, a tak dokáže zoťať aj veľké stromy do hrúbky 50 cm. Konáre zabudováva i do hrádze, ktorou prehradí tečúcu vodu, a používa tiež pri stavbe tzv. bobrích hradov so suchými komorami, ktoré prečnievajú hladinu vody až do výšky 1,5 metra. Podobné komora/komory si bobor buduje aj v brehoch, v ktorých prespáva najdlhšiu časť zimy bez toho, aby teplota jeho tela – ako pri pravom zimnom spánku – silnejšie poklesla.
Obydlia si budujú aj v brehoch vodných tokov alebo nádrží v lesnatej krajine tak, že východ ústi vždy pod vodnou hladinou a priestranný brloh je položený vyššie. Býva suchý a čistý, vystlaný rozžuvanými drobnými triesočkami. Kanály sú obyčajne zaplavené vodou. Bobry ich budujú vyhrabávaním v pôde a v rašeline, vyhryzávaním v tŕstí a ohradzovaním plytkých úsekov.
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo trvalo vyskytoval v 50 (11,6 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 41, 9,5 %) v nadmorských výškach 113 (Sap, Dunaj) – 825 m n. m. (Veľké Osturnianske jazero) a prechodne sa vyskytol v 1 551 m n. m. (Zelené pleso, Východné Tatry).[5] Od roku 1977 sa šíri z Dolného Rakúska na Záhorskej a Podunajskej nížine a od roku 1981 z Poľska.[32][5]
Živí sa takmer výlučne kôrou stromov, ktorú si uchováva aj na zimu. Za rok spotrebuje asi 4000 kg dreva s kôrou. Príležitostne sa živí aj rôznymi rastlinami, trsťou a výhonkami lekna, spásajú aj trávu a ak sú v blízkosti polia, príležitostne aj poľnohospodárske plodiny.
Obidve pohlavia majú pižmové žľazy, ktorých výlučkom sa vábia. Páriky sú najmä počas ruje nežné, posediačky sa objímajú, láskajú, začiatkom jari sa pária. Pári sa v januári až marci a po 104 – 107 dňoch samica rodí v pobrežnom brlohu 1 – 2 (2 – 5) osrstené a vidiace mláďatá. Tie sú krátko po narodení schopné plávať. V 3. roku osídľujú vlastné teritóriá. Pohlavne dospievajú v 3 – 4 rokoch a dožívajú sa 15 – 20 rokov.[33]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.