![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/76/Bundesarchiv_Bild_183-L07770%252C_Manfred_v._Killinger.jpg/640px-Bundesarchiv_Bild_183-L07770%252C_Manfred_v._Killinger.jpg&w=640&q=50)
Beráter
From Wikipedia, the free encyclopedia
Beráter (z nem. Berater – poradca) bol predstaviteľ nacistického Nemecka, ktorý pôsobil vo vojnovej Slovenskej republike (SR) ako poradca vo vláde, na ministerstve alebo v inom ústrednom úrade štátnej správy, v generálnom sekretariáte Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) alebo na hlavnom veliteľstve Hlinkovej gardy (HG).
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/76/Bundesarchiv_Bild_183-L07770%2C_Manfred_v._Killinger.jpg/320px-Bundesarchiv_Bild_183-L07770%2C_Manfred_v._Killinger.jpg)
Nemecké úrady vysielali beráterov buď z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť slovenských štátnych činiteľov (najaktívnejší boli v tomto smere predstavitelia radikálneho krídla HSĽS Vojtech Tuka a Alexander Mach). Postavenie beráterov nebolo právne zakotvené, napriek tomu mali na Slovensku diplomatické výsady.[1] Ich cieľom bolo zabezpečiť nacifikáciu režimu SR a dohliadať na to, aby slovenské zdroje čo najviac prispievali k nemeckému vojnovému úsiliu.[2]
Na Slovensku začali prví beráteri pôsobiť na základe Dôverného protokolu o hospodárskej a finančnej spolupráci medzi Nemeckou ríšou a štátom Slovensko, ktorý bol podpísaný 23. marca 1939 v Berlíne a pripojený k Zmluve o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom. Jeho znenie poznal len úzky okruh vládnych predstaviteľov. Článok II protokolu ustanovoval, že „Slovensko si vytvorí vlastnú menu a Slovenskú národnú banku ako centrálny ceduľový ústav,“ pričom Ríšskonemecká banka (Deutsche Reichsbank) „vyšle do riaditeľstva tejto banky poradcu, ktorý bude spolupracovať pri všetkých dôležitých rozhodnutiach“ a slovenská vláda „priberie tohto poradcu aj k zostavovaniu a plneniu svojho štátneho rozpočtu a bez jeho súhlasu neschváli žiadne úvery“.[3] Nemecko ich postavenie plne presadilo po salzburských rokovaniach v júli 1940.[1]
Na Slovensku pôsobilo asi 20 beráterov (spolu s viacerými spolupracovníkmi),[2] pričom najväčší vplyv mali v rokoch 1940 – 1941, za pôsobenia vyslanca Manfreda von Killingera. Úlohu beráterov vykonávali tiež členovia nemeckej vojenskej a policajnej misie. Medzi najvýznamenších beráterov patril Obersturmbannführer Viktor Nageler ako poradca pre HG, Erich Gebert ako poradca pre hospodárstvo a financie, Obersturmbannführer Albert Smagon ako poradca pre sociálne veci a Hauptsturmführer Dieter Wisliceny ako poradca pre židovskú otázku,[4] ktorého v roku 1944 nahradil ešte bezohľadnejší Hauptsturmführer Alois Brunner.[5] Po vypuknutí Slovenského národného povstania činnosť beráterov nahradila priama moc nemeckých okupačných síl.[4]