Mjanmarsko
štát v juhovýchodnej Ázii / From Wikipedia, the free encyclopedia
Mjanmarsko, oficiálne Mjanmarská zväzová republika, známa aj ako Barma (oficiálny názov do roku 1989), je krajina v juhovýchodnej Ázii. Rozlohou je najväčšou krajinou pevninskej juhovýchodnej Ázie a má približne 55 miliónov obyvateľov.[1] Na severozápade hraničí s Bangladéšom a Indiou, na severovýchode s Čínou, na východe a juhovýchode s Laosom a Thajskom a na juhu a juhozápade s Andamanským morom a Bengálskym zálivom. Hlavným mestom krajiny je Nay Pyi Taw a jej najväčším mestom Yankoun (predtým Rangún).[2]
Mjanmarská zväzová republika | |||||
| |||||
Národné motto: nie je | |||||
Štátna hymna: Kaba Ma Kyei ("Až do konca sveta") | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Pyi-daung-zu Myan-ma Naing-ngan-daw (Pjijtchaunsu Mjanma nainngamto) | ||||
• krátky | Myan-ma pyij | ||||
Hlavné mesto | Nay Pyi Taw 19°45′ s.š. 96°6′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Rangún (Yankoun) | ||||
Úradné jazyky | barmčina
| ||||
Štátne zriadenie Prezident 1.Viceprezident 2.Viceprezident |
Unitárna republika pod vojenskou juntou Myint Swe Min Aung Hlaing Soe Win | ||||
Vznik | nezávislosť od Spojeného kráľovstva 4. januára 1948 | ||||
Susedia | India, Čína, Thajsko, Laos, Bangladéš | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
676 578 km² (39.) 20 760 km² (3,06838 %) | ||||
Počet obyvateľov • sčítanie (2017) • hustota (2017) |
53 582 855 76/km² (125.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2017/2018(PKS) 69 322 mil. $ (70.) 6 509 $ (126.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2017) | 0,578 (148.) – stredný | ||||
Mena | kyat (MMK) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
MMT (UTC+6,5) bez zmeny (UTC+6,5) | ||||
Medzinárodný kód | 104 / MMR / MM | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | MYA | ||||
Internetová doména | .mm | ||||
Smerové telefónne číslo | +95 |
Medzi rané civilizácie v tejto oblasti patrili tibetsko-burmansky hovoriace mestské štáty Pyu v Hornom Mjanmarsku a kráľovstvá Mon v Dolnom Mjanmarsku. V 9. storočí prenikli do údolia horného toku Iravadi Bamarovia a po založení Pugamskej ríše v 50. rokoch 11. storočia sa v krajine pomaly začal presadzovať mjanmarský jazyk, kultúra a theravádový budhizmus. Pugamská ríša padla pod nájazdmi Mongolov a vzniklo niekoľko bojujúcich štátov. V 16. storočí sa krajina zjednotená dynastiou Taungoo na krátky čas stala najväčšou ríšou v dejinách juhovýchodnej Ázie. Začiatkom 19. storočia vládla dynastia Konbaung na území, ktoré zahŕňalo dnešné Mjanmarsko, a nakrátko ovládala aj Manípur a Ásam. Britská Východoindická spoločnosť prevzala kontrolu nad správou Mjanmarska po troch anglo-barmských vojnách v 19. storočí a krajina sa stala britskou kolóniou. Po krátkej japonskej okupácii Mjanmarsko znovu dobyli spojenci. Dňa 4. januára 1948 Mjanmarsko vyhlásilo nezávislosť podľa podmienok zákona o nezávislosti Mjanmarska z roku 1947.
História Mjanmarska po získaní nezávislosti je naďalej poznačená nepokojmi a konfliktmi. Štátny prevrat v roku 1962 vyústil do vojenskej diktatúry pod vedením Barmskej socialistickej programovej strany. Povstanie 8888 z 8. augusta 1988 potom o dva roky neskôr vyústilo do nominálneho prechodu na systém viacerých strán, ale vojenská rada krajiny po povstaní sa odmietla vzdať moci a vládne krajine až do súčasnosti. Krajina je naďalej zmietaná etnickými spormi medzi nespočetnými etnickými skupinami a vedie jednu z najdlhšie trvajúcich občianskych vojen na svete. Organizácia Spojených národov a viaceré ďalšie organizácie hlásia sústavné a systémové porušovanie ľudských práv v krajine.[3] V roku 2011 bola po všeobecných voľbách v roku 2010 oficiálne rozpustená vojenská junta a nastúpila nominálne civilná vláda. Aun Schan Su Ťij a politickí väzni boli prepustení a v roku 2015 sa konali všeobecné voľby v Mjanmarsku, čo viedlo k zlepšeniu zahraničných vzťahov a zmierneniu hospodárskych sankcií,[4] hoci zaobchádzanie krajiny s etnickými menšinami, najmä v súvislosti s konfliktom s Rohingami, bolo naďalej zdrojom medzinárodného napätia a znepokojenia.[5] Po parlamentných voľbách v Mjanmarsku v roku 2020, v ktorých strana Aun Schan Su Ťij získala jasnú väčšinu v oboch komorách parlamentu, sa mjanmarská armáda (Tatmadaw) opäť chopila moci štátnym prevratom.[6] Tento prevrat, ktorý medzinárodné spoločenstvo široko odsúdilo, viedol k nepretržitým pokračujúcim rozsiahlym protestom v Mjanmarsku a bol poznačený násilnými politickými represiami zo strany armády, ako aj väčším vypuknutím občianskej vojny. Armáda tiež zatkla Aun Schan Su Ťij s cieľom odstrániť ju z verejného života a obvinila ju z rôznych trestných činov, od korupcie až po porušenie protokolov COVID-19; podľa nezávislých pozorovateľov sú všetky obvinenia proti nej "politicky motivované".[7]
Mjanmarsko je členom Východoázijského summitu, Hnutia nezúčastnených krajín, ASEAN a BIMSTEC, ale nie je členom Spoločenstva národov, hoci kedysi bolo súčasťou Britského impéria. Mjanmarsko je partnerom Šanghajskej organizácie spolupráce. Krajina je veľmi bohatá na prírodné zdroje, ako je nefrit, drahokamy, ropa, zemný plyn, teakové drevo a iné nerastné suroviny, a tiež je vybavená obnoviteľnou energiou, pričom v porovnaní s ostatnými krajinami subregiónu Veľký Mekong má najvyšší potenciál solárnej energie. Mjanmarsko však dlhodobo trpí nestabilitou, násilím medzi frakciami, korupciou, zlou infraštruktúrou, ako aj dlhou históriou koloniálneho vykorisťovania s malým ohľadom na ľudský rozvoj.[8] V roku 2013 predstavoval jeho HDP (nominálne) 56,7 miliardy USD a HDP (parita kúpnej sily) 221,5 miliardy USD. Rozdiely v príjmoch v Mjanmarsku patria k najväčším na svete, keďže veľkú časť hospodárstva kontrolujú kumpáni vojenskej junty.[9] Mjanmarsko patrí k najmenej rozvinutým krajinám; podľa indexu ľudského rozvoja sa od roku 2020 nachádza na 147. mieste zo 189 krajín z hľadiska ľudského rozvoja, čo je najnižšie v juhovýchodnej Ázii. Od roku 2021 bolo v dôsledku prudkého nárastu násilia po prevrate v celom Mjanmarsku vysídlených viac ako 600 000 ľudí, pričom viac ako 3 milióny ľudí naliehavo potrebujú humanitárnu pomoc.[10]