From Wikipedia, the free encyclopedia
Bandikut králikovitý (Macrotis lagotis) je druh vačkovca z čeľade bandikutovité.
Bandikut králikovitý | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
(globálne[1]) | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Macrotis lagotis | |
Mapa rozšírenia bandikuta králikovitého Historický výskyt
Prirodzený výskyt
Reintrodukcia
| |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Dĺžka bandikúta králikovitého je 30 až 55 cm. Jeho hmotnosť je približne 2,5 kg. Tohto vačkovca veľmi výstižne charakterizuje jeho meno, má nad mieru veľké uši a dlhé zadné nohy, ktoré mu, predovšetkým vo chvíli, keď poskakuje, prepožičiava vzhľad králika. Pomocou silných predných nôh hĺbi bandikut králikovitý dlhé a hlboké nory, ktorých dĺžka niekedy presahuje tri metre, a ktoré sú takmer dva metre hlboké. Svoju noru opúšťa iba v noci, kedy hľadá potravu. Živí sa hmyzom, ale aj semenami, plodmi a hubami.
Kedysi bol rozšírený vo všetkých suchých oblastiach Austrálie s výnimkou severu, v súčasnosti žije už len v niekoľko oddelených populáciách v strednej Austrálii. Najprv obýval najrôznejšie savany a trávnaté biómy, v súčasnosti ho však stretneme už len v oblastiach, kde prevláda trojzub pichľavý a v akáciovej buši, to znamená v extrémne suchých oblastiach.
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov bandikut králikovitý patrí medzi zraniteľné druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, druh má približne 20 subpopulácií, z časti prirodzené a z časti reintrodukované.[1]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.