Břeclav
mesto v Česku From Wikipedia, the free encyclopedia
Břeclav je mesto v okrese Břeclav v Česku. Má rozlohu 87,17 km² a približne 25 000 obyvateľov. Je dôležitou železničnou križovatkou na trase do Rakúska a na Slovensko.
| Břeclav | |||
| mesto | |||
 Rieka Dyje v Břeclavi | |||
|
|||
| Štát |  Česko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj (NUTS 3) | Juhomoravský (CZ064) | ||
| Okres (LAU 1) | Břeclav (CZ0644) | ||
| Obec s rozš. pôs. | Břeclav | ||
| Poverená obec | Břeclav | ||
| Historická krajina | Morava | ||
| Nadmorská výška | 158 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°45′36″S 16°53′04″V | ||
| Rozloha | 77,11 km² (7 711 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 24 956 (1. 1. 2014) [1] | ||
| Hustota | 323,64 obyv./km² | ||
| Starosta | MUDr. Oldřich Ryšavý | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 690 02 | ||
| Miestne časti | 3 | ||
| Zákl. síd. jednotky | 29 | ||
| Katastrálne územie | 3 | ||
| LAU 2 (obec) | CZ0644 584291 | ||
| Adresa mestského úradu |
Městský úřad Břeclav nám. T. G. Masaryka 10 690 81 Břeclav | ||
| E-mailová adresa | |||
  Poloha mesta v Česku
| |||
| Wikimedia Commons: Břeclav | |||
| Štatistika: ČSÚ | |||
| Webová stránka: breclav.eu | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Vodstvo
Vodné toky
Břeclav leží na rieke Dyje, ktorá mestom preteká v severo-južnom smere a následne sa v lužných lesoch južne od neho, kde tvorí štátnu hranicu medzi Českom a Rakúskom, vlieva do rieky Morava. Okrem hlavného koryta, ktoré prechádza priamo centrom mesta, sa medzi centrom a časťou Poštorná nachádza aj odľahčovacie rameno. Do neho tu ústi potok Včelínek.
Koryto Dyje v lužných lesoch južne od mesta bolo v 70. rokoch 20. storočia vyrovnané vodohospodármi. V roku 2018 sa na českej i rakúskej strane začal projekt, ktorý plánuje navrátiť tok rieky do mŕtvych ramien v záujem šetrenia vody v krajine.[2]
Vodné plochy
Severozápadne od mesta sa nachádza časť sústavy rybníkov s názvom Lednické rybníky, konkrétne do katastra Břeclavi sčasti spadá plocha dvoch z nich: tzv. Mlýnského rybníka a Prostředního rybníka. Oba sú napájané vodou z potoka Včelínek.
Lednické rybníky sú súčasťou Lednicko-valtického areálu a v roku 1953 boli taktiež vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Plnia úlohu významného hniezdiska vtákov, pričom sa tu vyskytujú napr. druhy potápka čiernokrká, hrdzavka potápavá, bučiačik močiarny a fúzatka trstinová. Využívané sú od 15. storočia, pričom v prvej polovici 19. storočia boli rodom Lichtenštajnov parkovo upravené.[3][4]
Mesto sa skladá z troch administratívnych častí, ktoré boli pôvodne samostatnými obcami: Břeclav, Poštorná a Charvatská Nová Ves.[5]
Na území dnešného mesta je niekoľko lokalít, ktoré boli osídlené už v praveku a medzi najvýznamnejšie patrí veľkomoravské hradisko Pohansko (v lesoch juhovýchodne od mesta).
Pravdepodobne v 1. polovici 11. storočí založil knieža Břetislav I. pohraničný hrad, ktorý bol po ňom pomenovaný – odtiaľ názov Břeclav. Nové centrum sa stalo jedným z najdôležitejších správnych centier Moravy. V 13. storočí bola na hrade vybudovaná kamenná veža. V nepokojnom 15. storočí tu sídlila husitská posádka a do podhradia sa presťahovali obyvatelia neďalekého zničeného mesta. Na mieste dnešného centra si založili nové mestečko, nazvané Nová Břeclav – pôvodná lokalita je dodnes označovaná ako Stará Břeclav.
V 16. storočí získali hrad i mesto Žerotínovci, ktorí pevnosť prebudovali na renesančný zámok. Od roku 1638 boli majiteľmi panstva Lichtenštajnovci, ktorým patrili i blízke Valtice a Lednice. Počas vojen s Osmanskou ríšou a nasledujúcej tridsaťročnej vojny bola Stará i Nová Břeclav takmer zničené. V rámci rozsiahlych stavebných a krajinárskych úprav vznikol tzv. Lednicko-valtický areál a břeclavský zámok bol prestavaný v romantickom štýle.
Významným medzníkom v rozvoji mesta bola výstavba Severnej dráhy cisára Ferdinanda, ktorá 6. júna 1839 spojila mesto s hlavným mestom Viedeň. Po vybudovaní trate do Brna v roku 1841 sa stal Břeclav prvý železničný uzol v Rakúsko-Uhorsku. Neskôr pribudlo spojenie na Bratislavu, čím ešte viac stúpol dopravný význam mesta.
Prístupnosť spustila rozvoj mesta a vznik cukrovaru, píly, chemickej továrne a tehelne v Poštornej. Roku 1850 sa Břeclav stal sídlom súdneho okresu a v októbri 1872 bol povýšený na mesto. Pripojením Valticka (1920) sa stali súčasťou Česko-Slovenska tiež dolnorakúske obce Poštorná a Charvátská Nová Ves a dovtedy samostatné obce Stará Břeclav a Břeclav – židovská obec boli zlúčené s Břeclavom.
Podľa mníchovskej dohody bolo mesto so značným strategickým významom pripojené k Nemecku. V rámci správnych reforiem v roku 1949 sa stal Břeclav sídlom okresu. V rokoch 1974 a 1976 boli k mestu pripojené susedné obce Poštorná, Charvátská Nová Ves a Ladná (do 2006, kedy sa opäť osamostatnila). Od konca 80. rokov začal útlm priemyslu i v Břeclavi.
- Jan Skácel (* 1922), básnik a prozaik
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
