Astarot

Astarot je v démonológii známy ako veľký vojvodca pekla v prvej hierarchii s Belzebubom a Luciferom; je súčasťou trojice zla. Je známy ako mužská postava, pravdepodobne pomenovaná podľa blízkovýchodnej bohyne Astarte.

Ilustrácia Astarot z knihy Dictionnaire Infernal (1818)

Astarotova pečať, ako je zobrazená v knihe Lemegeton

Pozadie

Meno Astarot bolo odvodené od mena fenickej bohyne Astarte (z 2. tisícročia pred n. l.), ktorá bola ekvivalentom babylonskej Ištar a staršej sumerskej Inanny. V Hebrejskej Biblii sa spomína v tvaroch Aštoreth (jednotné číslo) a Aštaroth (množné číslo, v súvislosti s viacerými jej sochami). Táto druhá forma bola priamo prekladaná v raných gréckych a latinských verziách Biblie, kedy nebolo zrejmé, že v hebrejčine išlo o množné číslo ženského rodu.

Výskyt v literatúre

Ako mužský démon sa prvýkrát objavuje v Knihe Abramelin, údajne napísanej v hebrejčine okolo roku 1458, a opakuje sa vo väčšine okultistických príručiek nasledujúcich storočí. Vystupuje ako "archdémon" spojený s qlippoth (nepriaznivými silami) aj podľa neskorších kabalských textov.

Holandský démonológ Johann Weyer vo svojom diele Pseudomonarchia Daemonum (1577) opísal Astarota ako: "Astarot je veľký a silný vojvodca, ktorý vychádza v podobe ohavného anjela, sedí na pekelnom drakovi a na ľavej ruke nesie zmiju". Tiež tvrdil, že vládne 40 légiám. Podobne sa o ňom hovorí aj v diele Šalamúnov kľúč zo 17. storočia. Objavuje sa aj v povestnom "Grimorium Verum" (Pravdivý grimoár) ako pekelné knieža, ktoré vládne Amerike.

Podľa niektorých démonológov zo 16. storočia sú útoky tohto démona na človeka najsilnejšie počas augusta.

Podľa Sebastiena Michaelisa ide o démona Prvej Hierarchie, ktorý zvádza lenivosťou, pochybovaním o sebe a racionálnosťou filozofií. Jeho protivníkom je sv. Bartolomej, ktorý sa pred ním dokáže chrániť, pretože odolal "pokušeniam".

Ostatných učí matematickým vedám a remeslám, dokáže ľudí zneviditeľniť a priviesť ich k skrytým pokladom, odpovie na každú otázku. Hovorilo sa tiež, že dáva smrteľným bytostiam moc nad hadmi.

Bol spomenutý ako spoluúčastník diabolského paktu s Urbanom Grandierom.

Podľa Francisa Barretta (asi 1801) je Astarot knieža žalobcov a inkvizítorov. V umení, v Dictionnaire Infernal (1818), je Astarot zobrazený ako nahý muž s operenými krídlami, s korunou na hlave, v jednej ruke drží hada a jazdí na zvierati s dračími krídlami a hadím chvostom.

Astarot spomína aj P. O. Hviezdoslav v svojom diele Krvavé sonety, čím však myslí ženskú bohyňu starovekých semitských národov.

Výskyt vo filme

Astarot je jedným z troch démonov, ktorých Faust vyvolal, aby zaútočili na Benvolia v Doktorovi Faustovi.

"Astorotská hviezda" sa objavuje vo filme Disney Kouzelná slečna Priceová (po česky) z roku 1971, kde má podobu magického medailónu.

Astarot je menovaný v horore Diablova dcéra z roku 1976.

V nemom horore Jak Golem na svět přišel (po česky) z roku 1920 rabín Loew a jeho asistent privolajú Astarota, aby oživil Golema, čo má smrteľné a ničivé následky.

Astaroth sa objavuje ako úhlavný nepriateľ vo filme R.I.P.D.: Útvar Rozhodne Neživých Agentov 2 (2022).

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Astaroth na anglickej Wikipédii.