Sakrálna stavba From Wikipedia, the free encyclopedia
Artikulárny kostol je sakrálna stavba, postavená na základe artikúl (článkov) prijatých v roku 1681 na šopronskom sneme, ktoré umožnili výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach a mestách Uhorska.
Morálny úpadok spoločnosti v 15. a 16. storočí neušetril ani cirkev a jej predstaviteľov. Nepokoje v západnej ríši a cirkvi vyvrcholili avignonským pápežstvom (1308–1378) a pápežskou schizmou (1378–1416), vystupňovanou vojnou medzi šľachtou, povstaniami roľníkov a rozširujúcou sa korupciou v rehoľnom systéme. Tieto udalosti patrili k príčinám vzniku reformačného hnutia. Reformácia sa pôvodne šírila zo západu a severu hlavne z Nemecka a keďže s týmito krajmi existovali pomerne dobré obchodné styky, zakrátko sa dostala na Slovensko. Nové myšlienky podporované šľachtou znamenali určité uvoľnenie. Cirkevné obrady sa zjednodušovali a bohoslužobným jazykom bol ten, ktorému všetci rozumeli. Aj keď obdobie najväčšieho rozvoja reformácie na Slovensku bolo v rokoch 1521-1523, v Uhorsku stále vládli katolícki Habsburgovci.
Na koncile v Trente (r. 1550) bola odsúdená reformácia a začala protireformácia a rekatolizácia. Ešte v prvej polovici 17. storočia boli myšlienky reformácie na Slovensku také oslovujúce, že k reformácii sa hlásilo približne 90 % veriacich Slovákov i so stredovekými kostolmi.
Panovníci chceli dosiahnuť zmierenie medzi Rímom a protestantmi, ale pokusy stroskotali a bola obnovená prísna inkvizícia. Keď reformovaní žiadali náboženskú slobodu, panovník Rudolf II., na rozdiel od svojho otca Maximiliána, ktorý bolo ústretovejší, to kategoricky odmietol a vyhlásil, že ani v iných krajinách nemajú evanjelici náboženskú slobodu, tak nevidí dôvod prečo by mala byť v Uhorsku. Protireformácia sa zamerala na odoberanie chrámov a vyháňanie reformne zmýšľajúcich kazateľov a učiteľov. Používali sa rôzne metódy, aby sa obyvateľstvo vrátilo späť ku katolicizmu, nevynímajúc ani najkrutejšie tresty a popravy.
Na uhorský trón sa dostal Leopold I., ktorého vychovávali jezuiti. Nastalo desaťročie absolutizmu. Bolo odobraných 888 kostolov.
Náboženský útlak, hospodárska bieda a násilie vyvolali odpor. Na čelo nespokojencov sa postavil Imrich Tököli z Kežmarku, prezývaný tiež „Kráľ Horného Uhorska“, ktoré obsadil. Úspech povstania a turecká hrozba prinútili Leopolda I. zvolať v apríli 1681 snem do Šopronu. Rímskokatolícki biskupi boli neústretoví a rokovania o náboženskej slobode stroskotali.
Dňa 8. októbra 1681 vydal cisár rezolúciu, podľa ktorej si evanjelici mohli v Bratislave postaviť chrám. Ale nespokojní boli aj katolíci, aj evanjelici a tak kráľ vydal novú rezolúciu, v ktorej evanjelikom povoľoval v každej stolici postaviť po dva chrámy, ale s určitými obmedzeniami:
Takto formulované opatrenie spôsobilo, že namiesto vrátenia 888 skonfiškovaných chrámov umožnili šopronské artikuly iba obmedzenú výstavbu 38 nových modlitební, ktoré sa mali rozmiestniť v jedenástich Turkami neobsadených stoliciach Uhorska.
V čase stavby chrámov habsburskí úradníci robili všetko pre to, aby ešte zmenšili trvácnosť evanjelických cirkevných stavieb. Svojvoľným prekrúcaním šopronských artikúl sprísňovali aj tak obmedzujúce sankcie.
Až o sto rokov neskôr, keď Jozef II. vydal "Tolerančný patent", smeli protestanti stavať murované kostoly, ale zato mimo námestí, bez veže a zvonov.
Na základe šopronských artikúl boli zvolené dve lokality na stavbu evanjelických kostolov (prípadne reformovaných) v každej z jedenástich Turkami neobsadených stolíc.[1] V pomedzných stoliciach v blízkosti územia obsadeného Turkami (Abov, Gemer, Novohrad, Šariš a ďalšie) boli kostoly využívané protestantmi nekatolíkom ponechané.
Evanjelické artikulárne kostoly na Slovensku sú vzácnou historickou pamiatkou, pretože v okolitých krajinách, kde nevládli také neznášanlivé pomery, neboli na podobné stavby obmedzenia (určitú podobnosť možno nájsť u tzv. mierových kostolov v Sliezsku). Dodnes sa na Slovensku zachovalo päť artikulárnych drevených kostolov:
Evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, v Hronseku a v Leštinách boli 7.júla 2008 na 32. zasadnutí výboru UNESCO v kanadskom Quebecu zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.