From Wikipedia, the free encyclopedia
Arméni alebo staršie Arménci sú národ žijúci najmä v Arménsku, na ktorého území žijú nepretržite už 3500 rokov, Gruzínsku a Azerbajdžane (Náhorný Karabach). Až do prvej svetovej vojny obývali takmer celú východnú časť dnešného Turecka a tzv. Malé Arménsko. Patrili k vynikajúcim obchodníkom. Dodnes žijú veľké skupiny Arménov vo Francúzsku, Rusku či v Amerike. Vierovyznaním sa prevažne hlásia k Arménskej apoštolskej cirkvi, ktorá patrí k orientálnym pravoslávnym cirkvám.
Arméni sú prvým národom na svete, ktorý oficiálne prijal kresťanstvo – v roku 301.
V rokoch 1915 a 1916 na území Osmanskej ríše prebiehalo násilné presídľovanie Arménov do juhovýchodných oblastí ríše (na územie dnešnej Sýrie), pri ktorých zahynuli desaťtisíce z nich. Celkový počet obetí je veľmi ťažké určiť, nakoľko neboli vedené žiadne štatistiky presídľovaných alebo neskoršie súpisy zomrelých. Bádateľ G. Lewy odhaduje na základe rôznych pramenných zdrojov a literatúry počet obetí na 642 000, čo bolo asi 37 % z predvojnovej populácie (odhadovanej na 1 750 000 Arménov)[1], iná publikácia uvádza počty 800 000 – 1,2 milióna[2].
V dôsledku genocídy, najmä v 20. storočí, majú veľa emigrantov v USA, na Blízkom východe a v západnej Európe.
Tejto sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje, obsah preto nie je možné overiť. od 3.6.2010 |