Pentóza
From Wikipedia, the free encyclopedia
Pentóza je monosacharid s piatimi atómami uhlíka, so sumárnym vzorcom C5H10O5. Majú molárnu hmotnost 150,13 g/mol. Názov pentóza je odvodený od gréckej číslovky päť (penta) a charakteristickej prípony pre sacharidy -óza. Podľa prítomnosti karbonylovej skupiny rozoznávame ketopentózu (obsahuje ketónovú funkčnú skupinu, zväčša na druhom alebo treťom uhlíku) a aldopentózu (obsahuje aldehydickú funkčnú skupinu, na prvom uhlíku). Na všetkých ostatných uhlíkoch majú hydroxylovú skupinu. Podobne ako iné monosacharidy, pentózy sa vyskytujú ako lineárne alebo cyklické molekuly. Tieto formy sa vo vodných roztokoch ľahko menia jedna na druhú.[1] Lineárna forma zvyčajne existuje len v roztoku.
Pod pentózy sa občas zaradzujú i deoxypentózy, ktoré vznikajú z pentóz odobratím jedného alebo viacerých atómov kyslíka. Ich všeobecný vzorec je C5H10O5-y, kde y je počet odobratých kyslíkov.
Pentózy sú veľmi dôležité hlavne v biochémii. Ribóza je zložkou RNA a jej príbuzná deoxyribóza je zložkou DNA. Fosforylované pentózy sú dôležitými produktami sú pentózafosfátovej dráhy, a to hlavne ribóza-5-fosfát (R5P), ktorá sa využíva na syntézu nukleotidov a nukleových kyselín. D-Ribulóza slúži ako akceptor oxidu uhličitého pri fotosyntéze.