Alkuin (iné mená pozri nižšie; * okolo 735, Northumbria – † 19. máj 804, Tours) bol anglosaský stredoveký učenec a filozof, latinský spisovateľ a básnik. Zakladateľ stredovekého západného školstva[1], trojstupňového vzdelávania[2] a scholastiky.[3] Radca cisára Karola Veľkého. Býva považovaný za hlavného organizátora reforiem vzdelávania vo Franskej ríši a významného predstaviteľa karolovskej renesancie. Od 782 viedol palácovú školu pri cisárskom v Aachene. Franský učenec Eginhard ho označil za najvzdelanejšieho muža vtedajšej doby.[1]
| Alkuin stredoveký učiteľ, spisovateľ a filozof | |
| Západná filozofia stredoveká filozofia | |
 Hrabanus Maurus (vľavo) predkladá na odporúčanie Alkuina (uprostred) svoje dielo mohučskému arcibiskupovi Otgarovi. Manuscriptum Fuldense, fol. 2v, asi 831/840, Österreichische Nationalbibliothek, Viedeň | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | okolo 735 York, Northumbria |
| Úmrtie | 19. máj 804 Tours, Franská ríša |
| Dielo | |
| Škola/tradícia | karolovská renesancia |
| Oblasť záujmu | rétorika, logika, literatúra, teológia |
Ovplyvnený
| |
Ovplyvnil
| |
| Odkazy | |
 | Alkuin (multimediálne súbory na commons) |
Zaviedol reformy vo franskej liturgii. Bol zodpovedný za zavedenie írsko-northumbrianskeho zvyku spievať vyznanie viery, ako aj slávenia sviatku všetkých svätých. Organizoval ďakovné omše pre všeobecné dni v týždni. Reeditoval tiež latinskú Vulgátu a napísal veľké množstvo prác o vzdelaní, teológii a filozofii. Vykonal revíziu rímskeho lekcionára a gregoriánskeho sakramentára pre Galiu.[4] Niektoré liturgické texty a vzorce použité pri revízii liturgie pochádzajú z mozarabského obradu.[5]
Jeho život je plný rozporov. Hoci patrí k najvýznamnejším európskym učiteľom, jeho spisy neprejavujú nijakú zvláštnu originalitu. Napriek jeho vedúcej úlohe v cirkvi známej počas celého stredoveku zostal iba diakonom a hoci riadil kláštor, nebol (podľa niektorých zdrojov) mníchom.[5][6]
Na konci svojho života si získal reputáciu svätosti, no Katolíckou cirkvou nie je oficiálne uctievaný ako svätý.[6] Vo viacerých martyrológiách je spomínaný ako blahoslavený, pričom jeho sviatok pripadá na 19. mája.[5] V americkom Book of Common Prayer má ako sviatok určený 20. máj.[4]
Mená
- Alkuin[1], Alcuin[2][3], Alchoin[7], Alchuin[8][9], Alkuin z Yorku[10][11], Alcuin z Yorku[12]
- lat. Alcuinus[1], Albinus[7], Flaccus[7], Flaccus Albinus[13] či Flaccus Albinus Alcuinus[13]
- anglosasky/staroanglicky: Alhwin[1], Alh-vin[14], Alch-wine[3], Alchvine[10], Ealtwine[3] (t.j. priateľ chrámu)[3][14]
Životopis
Alkuin sa narodil okolo roku 735 v anglickom meste York, vtedy patriacemu kráľovstvu Northumbria. V Yorku a jeho okolí strávil prvých 50 rokov svojho života. Študoval na katedrálnej škole v Yorku, kde neskôr pôsobil ako knihovník a od roku 778 ako magister (riaditeľ). Už v tomto období bol spisovateľsky činný. Počas episkopátu biskupa (a neskôr arcibiskupa) Aelberhta navštívil Rím a franský dvor. V roku 781 sa počas svojej ďalšej cesty do Ríma v italskej Parme spoznal s Karolom Veľkým, ktorý ho pozval na svoj dvor do Aachenu, kde zhromažďoval najväčších učencov Západu.[6][4][5]
Alkuin pozvanie prijal a začal pôsobiť na Karolovej palatínskej škole. Zaviedol do franského školstva poriadok a položil štandardy vzdelávania. Podporoval štúdium slobodných umení pre neskoršie štúdium filozofie.[6] Nedávne výskumy tiež dokázali, že sa podieľal na písaní niektorých kapitulárií a listov Karola Veľkého. Ide o dôležitý dôkaz o vedúcej úlohe cudzinca z Northumbrie v politickom živote Franskej ríše.[5] Okrem svojho pôsobenia vo Franskej ríši sa však na dlhšie obdobia vracal aj do rodného Anglicka (786, 790 – 793). Na Karolovom dvore pôsobil až do roku 796, keď sa stal správcom Kláštora svätého Martina v meste Tours. (niektoré zdroje uvádzajú, že bol aj opátom/mníchom, napr. New Catholic Encyclopedia však tvrdí, že mníchom nikdy nebol[5]) V kláštore naďalej pokračoval vo vzdelávacej činnosti a povzbudzoval mníchov v písaní kníh karolínskou minuskulou, predkom moderných rímskych typov písma.[6] V roku 799/800 sa zúčastnil na aachenskom koncile, kde oponoval proti adopcionistom Félixa z Urgelu. Mal tiež zrejme podiel na uskutočnení Karolovej korunovácie.[5] Zomrel 19. mája 804 v Tours.[4]
Dielo a myšlienky
Alkuin napísal viacero diel, medzi nimi:[1]
- básne
V poézii spájal motívy erotickej i náboženskej lásky.[1] Okrem toho však nie sú nijak zvlášť výnimočné.[5] Medzi jeho básne patria Báseň o kukučke (lat. Versus de cucullo), Spor jari a zimy (lat. De luscinia) ako aj dlhá báseň, o renomovaných mužoch v histórii Yorku.[6]
- Rozhovor o pravej filozofii (lat. Disputatio de vera philosophia)
Ide o úvod do jeho učebníc, v ktorom spája biblickú myšlienku múdrosti s filozofickou múdrosťou. Filozofické poznanie možno dosiahnuť štúdiom siedmich slobodných umení.[15]
- učebnice
Medzi jeho učebnice patria knihy: Dialektika (lat. De dialectica), O Pravopise (lat. De orthographia), Rozhovor o rétorike a o cnostiach (lat. Dialogus de rhetorica et virtutibus/De rhetorica et virtutibus). Dialektika je najstaršia (prvá) stredoveká učebnica. Až na výnimky je takmer úplne odvodená od v Izidorových Etymológií a Cassiodorových Inštitúcií (tiež vychádzajúcich z Izidora)[15] Dielo o Pravopise venoval cisárovi Karolovi a vychádzal v ňom z Cassiodora a Bedu Ctihodného.[16] Hlavným zdrojom v diele Rozhovor o rétorike je Cicero, presahuje však jeho myšlienky. Zaoberá sa cnosťami filozofov a hoci využíva Augustína, prichádza k inému názoru, ktorý je oveľa menej nepriateľský voči pohanským mysliteľom.[15]
- dogmatické diela
Alkuin bol autorom traktátu O viere v svätú a nedeliteľnú Trojicu (lat. De fide sanctae et individuae Trinitatis, 802)[1], okrem toho mu býva pripisované autorstvo knihy Libri carolini, v ktorej Karol Veľký odmietol byzantskú úctu k obrazom obnovenú siedmym ekumenickým koncilom v roku 787.[5]
- exegézy (výklady) biblických kníh ako: Výklad Evanjelia podľa Jána (lat. Expositio super Iohannem), List (apoštola Pavla) Hebrejom (lat. Expositio in epistolam Pauli apostoli ad Hebreos)
- životopisy svätých Willibrorda, Vedasta, Richaria, a veršovaný životopis svätého Martina.[4]
- viac ako 250[5]/300[6] listov, ktoré sú významným historickým prameňom
- a iné
Referencie
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
