Alan Bartlett Shepard
americký astronaut, námorný pilot, skúšobný pilot a podnikateľ / From Wikipedia, the free encyclopedia
Kontradmirál Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr. (* 18. november 1923, East Derry – † 21. júl 1998, Monterey) bol americký astronaut, námorný pilot, skúšobný pilot a podnikateľ. V roku 1961 sa stal druhým človekom a prvým Američanom, ktorý vyletel do kozmického priestoru, a v roku 1971 kráčal po Mesiaci.
Alan Shepard | |
astronaut NASA | |
Alan Shepard v roku 1961 | |
Stav | zosnulý |
---|---|
Narodenie | 18. november 1923 East Derry, New Hampshire, USA |
Úmrtie | 21. júl 1998 (74 rokov) Monterey, Kalifornia, USA |
Iné zamestnanie | pilot U.S. Navy, skúšobný pilot |
Hodnosť | kontradmirál, U.S. Navy |
Čas vo vesmíre | 9 dní, 16 minút |
Čas výstupov do otvoreného vesmíru | 9 hodín, 23 minút |
Kozmonaut od | 9. apríla 1959 |
Misie | Mercury-Redstone 3, Apollo 14 |
Znaky misií | |
Kozmonaut do | 1. augusta 1974 |
Absolvent United States Naval Academy v Annapolise s praxou na torpédoborci počas druhej svetovej vojny. V roku 1946 sa stal námorným pilotom a o štyri roky neskôr skúšobným pilotom. V roku 1959 bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA (Mercury Seven). V máji 1961 uskutočnil prvý americký pilotovaný kozmický let programu Mercury. Stal sa pritom prvým Američanom vo vesmíre, hoci niekedy sa toto prvenstvo pripisuje Johnovi Glennovi. Shepard totiž v kozmickej lodi Freedom 7 letel počas misie Mercury-Redstone 3 iba po balistickej dráhe, nedostal sa teda na obežnú dráhu ako Glenn. Počas svojho letu sa Shepard stal celkovo druhým človekom vo vesmíre a prvým, ktorý manuálne ovládal orientáciu kozmickej lode. V konečných fázach programu Mercury bol určený ako pilot letu Mercury-Atlas 10, ktorý bol naplánovaný ako trojdňová misia. Shepard loď pomenoval Freedom 7-II na počesť svojej prvej kozmickej lode, ale misia bola nakoniec zrušená.
Potom bol vymenovaný za veliteľa prvého pilotovaného letu programu Gemini, ale v októbri 1963 bol vyradený z letového stavu kvôli tzv. Ménièrovej chorobe. Išlo o chorobu vnútorného ucha, ktorá ovplyvňovala jeho rovnováhu a spôsobovala mu závraty s nevoľnosťou. Zvažoval odchod z NASA a návrat k námorníctvu, ale v júli 1964 nakoniec nastúpil do funkcie vedúceho Úradu astronautov (Chief of the Astronaut Office). Popri tejto práci sa stíhal venovať aj biznisu v bankovom svete a stal sa z neho milionár. Okrem toho sa angažoval aj v istej losangeleskej naftárskej firme a venoval sa chovu pretekárskych koní a hovädzieho dobytka. V roku 1968 sa mu prejavy Ménièrovej choroby začali zhoršovať a na ľavé ucho prakticky ohluchol. Rozhodol sa, že podstúpi riskantnú operáciu. Pár mesiacov po zákroku mu príznaky tejto choroby zmizli a začal sa zapájať do výcviku. V máji 1969 sa oficiálne vrátil späť do letového stavu a vo funkcii šéfastronauta ho od augusta vystriedal Thomas Stafford.
V roku 1971 velil vtedy už 47-ročný Shepard ako najstarší v oddieli aktívnych astronautov misii Apollo 14, v rámci ktorej potom pilotovaním lunárneho modulu Antares uskutočnil najpresnejšie pristátie na Mesiaci zo všetkých misií v programe Apollo. Stal sa piatym a vtedy aj najstarším človekom, ktorý vstúpil na mesačný povrch a jediným astronautom z pôvodnej sedmičky, ktorý tak uskutočnil. Zaujímavosťou je, že ku koncu druhého a zároveň aj posledného výstupu na mesačný povrch, odpálil dve golfové loptičky. Apollo 14 bolo Shepardovým druhým a zároveň posledným kozmickým letom. V júni 1971 sa vrátil k práci šéfastronauta. Dňa 26. augusta 1971 bol povýšený do hodnosti kontradmirál, pričom sa stal prvým astronautom, ktorý dosiahol túto hodnosť. V roku 1974 odišiel z NASA aj námorníctva a začal sa naplno venovať podnikaniu. Zomrel v roku 1998 na leukémiu.