![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/ef/Abauj-torna.png/640px-Abauj-torna.png&w=640&q=50)
Abovská župa
From Wikipedia, the free encyclopedia
Abovská župa resp. Abovská stolica resp. Abovský komitát (namiesto slova Abovská/-ý môže byť staršie slovo Abaujská/-ý alebo Abaujvárska/-y; iný názov: Abov, staršie Abauj; po latinsky: comitatus Abaujvariensis, po nemecky: (Komitat) Neuburg alebo (Komitat) Abaujwar, po maďarsky: Abaúj (vármegye)) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.
Abovsko-turnianska župa | ||
Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
Štát | ![]() | |
---|---|---|
Súčasné štáty | Slovensko, Maďarsko | |
Sídlo župy | Košice | |
Rozloha | 3 316 km² | |
Hustota | 61 obyv./km² | |
Národnostné zloženie (1910)[1] |
Slováci 17,8 % Maďari 77,4 % Nemci 3,2 % | |
Náboženské zloženie (1910)[2] |
Rímskokatolícke 58,4 % Reformovaná k. c. 21,1 % Gréckokatolícke 9,9 % Evanjelické a. v. 3,4 % Židovské 7 % | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/34/Slovakia_Abov-Turna.jpg/640px-Slovakia_Abov-Turna.jpg)
Susedila so Zemplínskou, Šarišskou, Spišskou, Boršodskou a Turnianskou župou. V rokoch 1786 – 1790 a 1848 – 1859 bola spojená s Turnianskou župou, od roku 1881 natrvalo pod názvom Abovsko-turnianska župa. Po rozpade Uhorska a vzniku slovensko-maďarskej hranice v rokoch 1919 – 1920 pripadla severná časť župy Česko-Slovensku a južná Maďarsku.
V súčasnosti je slovo Abov neformálny slovenský región (približne mu zodpovedá turistický región Košice) a na druhej strane hranice zase maďarský región Abov (Abaúj). Označenie Abov sa v oboch štátoch používa tak pre historické územie bývalej rozľahlej župy,[3] ako aj pre jeho súčasné časti pripadajúce na ich štátne územie.