Žiguľovskije gory
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Žiguľovskije gory (rus. Жигулёвские горы) alebo Žiguli alebo Žigulské vrchy sú geomorfologický celok v Rusku, neďaleko mesta Samara. Ležia na pravom brehu Volgy, ktorú núti opísať veľký oblúk; vzniknutý polostrov sa nazýva Samarskaja Luka. Vyvýšenina je dlhá 60 km a široká 30 km, najvyšší bod, hora Bezymjannaja, dosahuje 381 metrov nad morom - je tak najvyšším vrchom európskej časti Ruska, keď nepočítame Ural, Kaukaz a Kolský polostrov.
Žiguli (Žiguľovskije gory) | |
rus. Жигули | |
vysočina | |
Pohľad na Žiguli z rieky Volga | |
Štát | Rusko |
---|---|
Oblasť | Samarská oblasť |
Súradnice | 53°25′S 49°42′V |
Najvyšší bod | Bezymjannaja |
- výška | 381,2 m n. m. |
Dĺžka | 60 km |
Šírka | 32 km |
Wikimedia Commons: Zhiguli Mountains | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov pohoria sa podľa legendy odvodzuje od slova "ožog" - spálenina. Skrývali sa tu lúpežníci, ktorí od prechádzajúcich lodí vyberali výpalné.
Hory boli vyvrásnené pred siedmimi miliónmi rokov, sú tvorené prevažne vápencom. Porast tvorí borovicová a javorová lesostep. V horách rastie množstvo húb, najmä plávky. Vyskytujú sa tu typicky stepné druhy (včelárik zlatý, modlivka zelená, endemický druh dúška materina), ale tiež los mokraďový. Veľká časť pohoria je vyhlásená rezerváciou. Centrom oblasti je mesto Žigulovsk.
Tunajšie scenérie vyhľadávali mnohí umelci, napr. Ivan Ajvazovskij. Podľa hôr je pomenovaný automobil aj pivo. Žiguli sú vyhľadávané milovníkmi záhad, lebo tu bývajú hlásené početné paranormálne javy. Podľa povestí sa v horách skrýva vchod do podsvetia.