Židovská filozofia

Židovská filozofia bola od začiatku a doposiaľ je náboženskou filozofiou. Je súčasťou judaizmu.

Židia a judaizmus

Židia · Judaizmus · Kto je žid Prúdy a skupiny Ortodoxný Konzervatívny (Masorti) Progresívny (Reformný - Liberálny) Ultraortodoxný Samaritáni Falašovia Karaiti Etnické skupiny a jazyky Aškenazim Sfaradim Mizrachi Hebrejčina Jidiš Ladino Ge'ez Buchori Populácia (vývoj) Európa Amerika Ázia Afrika Austrália Náboženstvo Boh Princípy viery v judaizme Božie mená 613 micvot Halacha Noemove zákony Mesiáš Eschatológia Filozofia a etika Židovská filozofia Cdaka Musar Vyvolenosť Chasidizmus Kabala Haskala Náboženské texty Tóra Tanach Mišna Talmud Midraš Tosefta Mišne Tora Šulchan aruch Sidur Machzor Pijut Zohar Tradície a zvyky Obriezka Pidjon ha-ben Simchat bat Bar micva Šiduch Svadba Rozvod (Get) Pohreb Kašrut Židovský kalendár Židovské sviatky Talit Tfilin Cicit Kipa Mezuza Menora Šofar Sefer Tora Významné postavy Abrahám Izák Jakub Mojžiš Šalamún David Eliáš Áron Maimonides Nachmanides Raši Ba'al Šem Tov Ga'on z Vilna Maharal Náboženské inštitúcie Chrám Synagóga Ješiva Bejt midraš Rabín Chazan Dajan Ga’on Kohen Mašgiach Gabaj Šochet Mohel Bejt din Roš ješiva Židovská liturgia Šema Amida Kadiš Minhag Minjan Nosach Šacharit Mincha Ma'ariv Musaf Dejiny Židov starovek stredovek novovek Blízke témy Antisemitizmus Gój Holokaust Izrael Filosemitizmus Sionizmus Abrahámovské náboženstvo

z • d • u

Podobne ako Arabi rozvíjali filozofiu cez prizmu koránu, aj Židia pristupovali k filozofii cez posvätnú biblickú problematiku. Židia však vo svojom racionalizme zašli oveľa ďalej, hlásali prvenstvo rozumu a založili racionalistickejšie chápanú a pestovanú filozofiu náboženstva.

Obsadením Jeruzalema chalífom Omarom v roku 636 sa Židia dostali pod nadvládu Arabov, čím prešli aj do novej duchovnej oblasti. Žijúc v moslimskej krajine si rýchle osvojovali arabský jazyk a už okolo roku 683 židovský lekár Messer-Džavaih z Basry preložil sýrske lekárske dielo do arabčiny.

Koncom 7. storočia sa Židia stali pre Arabov sprostredkovateľmi v osvojovaní si vedeckých i filozofických diel. Na druhej strane sa u Židov pod vplyvom Arabov vypestoval väčší liberalizmus v chápaní a poslúchaní Talmudu, s čím súvisel vzrast racionalistických záujmov a opätovné zmierenie sa s filozofiou. V karaitských kruhoch sa začali učenci zaujímať o gramatiku (Masora) a vo východnom chalífáte (Bagdad, Kairuan, Merv) zasa o také špeciálne vedy ako astronómia (Mašallach, ibn Atarí), medicína a matematika (Sahal al-Tabari, prekladateľ Almagestu a jeho syn Abú Sahal Alí (835 – 853)).

Začiatkom 9. stor. sa karaita Benjamin ben Mose z Nahavendu zaoberal všeobecne filozofickou problematikou v aplikácii na náboženstvo. Koncom 8. stor. sa intelektuálne oživenie prenieslo aj k Židom v západnej Európe so strediskom v Narbonne a neskôr v Mohuči a v iných mestách. K osobitnému rozkvetu židovského myslenia dochádza v Španielsku, kde boli preň obzvlášť priaznivé podmienky. Tvorcami židovsko-španielskej kultúry boli talmudista Mojžiš-Ben Chanoch, gramatik Menahem Ben-Saruk a hebrejský básnik Dunaš Ibn-Labrot. Odtiaľ židovské myslenie prúdilo takmer do všetkých krajín Európy, rozširujúc v nich vlastné, ako aj arabské vedecko-filozofické názory.

V stredoveku, tak v Španielsku, ako aj na Blízkom východe žili Židia v úzkom kontakte s Arabmi – moslimami. Veľký vplyv na židovskú filozofiu mal Averroes, veď najvýznamnejší židovskí filozofi vtedy písali v arabskom jazyku.

Aj židovskí myslitelia stáli pred problémom, ako racionálne zdôvodniť vieru v jediného, nadprirodzeného Boha a ako ju intelektuálne obhájiť pred tými, ktorí zmýšľajú inak. Aristotelizmus preniká do židovského myslenia takmer o jedno storočie neskôr ako do arabského, takže ho väčšinou prijímajú v arabskej verzii.

Vrchol stredovekej židovskej filozofie predstavuje Maimonides (hebr. Moše Ben Maimon).

Externé odkazy

• FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok