Šerák-Keprník
From Wikipedia, the free encyclopedia
Šerák-Keprník (taktiež Lichtenštajnský prales) je národná prírodná rezervácia v pohorí Hrubý Jeseník v Česku, súčasť CHKO Jeseníky.
| Šerák-Keprník | |
| Národná prírodná rezervácia | |
 Pohľad z Keprníka k Šeráku | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Región | Olomoucký kraj |
| Okres | Okres Jeseník, Okres Šumperk |
| Lokalita | Adolfovice, Horní Lipová, Ostružná, Nové Losiny |
| Nadmorská výška | 860 - 1 423 m n. m. |
| Súradnice | 50°10′52.58″S 17°6′56.06″V |
| Rozloha | 1 174,44 ha |
| Vznik | 31. december 1933[1] |
| - Vyhlásilo | Ministerstvo školstva a národnej osvety |
| Správa | AOPK ČR CHKO Jeseníky |
| Kód AOPK ČR | 432 |
  Šerák-Keprník Poloha na mape Česka | |
| Wikimedia Commons: Šerák-Keprník | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tiahle horské chrbty s vrcholovými skaliskami, na juhovýchodných svahoch Keprníka ľadovcový kar. Nadmorská výška 860-1423 m, rozloha 1174,44 ha. Rezervácia sa nachádza juhozápadne od Jeseníka na hlavnom hrebeni a priľahlých svahoch, medzi Obřími skalami a Trojmezím. Zahŕňa tri významné vrcholy: Šerák 1351 m, Vozka 1377 m a Keprník 1423 m.[2]
Najstaršia rezervácia na Morave vyhlásená rodom Lichtenštajnov v roku 1904 na ploche iba 172 ha, v roku 1955 bola vyhlásená štátna prírodná rezervácia. V roku 1989 bolo územie rezervácie rozšírené a od roku 1992 v súlade so zákonom č. 114/1992 Zb., O ochrane prírody a krajiny sa názov zmenil na Národnú prírodnú rezerváciu Šerák-Keprník . Oproti pôvodnej výmere z roku 1955 bolo územie rozšírené najmä o východné svahy, oblasť Obřích skál a časť bývalej zóny pokoja Černá stráň-Vozka.
Podklad je tvorený predovšetkým rulami a svormi. Na vrchole Keprníku je vyvinutá rozsiahla kryoplanačná terasa s mrazovým zrubom s rozmermi 40 × 30 metrov a výškou 4 metre, tvorená svorom. Okolo mrazového zrubu je rad thufurov s výškou až 80 cm a priemerom medzi 50 a 100 cm. Tieto pôdne kopčeky vznikli mrazovým triedením pôdy za spoluúčasti vegetácie; ide o najlepšie vyvinuté thufury v Hrubom Jeseníku. Na juhovýchodnom svahu vrchola vznikli mrazovým zvetrávaním netriedené pruhy o dĺžke 40 m a šírke jednotlivých pásov medzi 60 a 80 cm. Severovýchodne od vrcholu sa vytvoril malý kar.[3][4]
Predmetom ochrany sú najmä skalné a pôdne tvary - pozostatky doby ľadovej, ako napr. kryoplanačné terasy, mrazové zruby a thufury. Vysokohorské lúky, tzv. hole s chránenou flórou: sitina trojzárezová, šucha obojpohlavná, zvonček okrúhlolistý sudetský, kostrava nízka, žerušnica rezedolistá a veternica narcisokvetá. Na pramenisku rastie kriticky ohrozený horec bodkovaný, prilbica alebo mačucha cesnačkovitá. Na rašeliniskách môžeme uvidieť andromédku sivolistú, rôzne druhy ostríc (predovšetkým ostricu málokvetú a ostricu barinnú) alebo kľukvu močiarnu. Pod hoľami a rašeliniskami nájdeme rašelinové a podmáčané smrečiny pralesovitého charakteru, pri hornej hranici lesa bola umelo vysadená borovica kosodrevina, ktorá je napokon v celých Jeseníkoch nepôvodným druhom.
Fauna je reprezentovaná najmä vtákmi: hlucháň hôrny, tetrov hoľniak, orešnica perlavá, drozd kolohrivec, ľabtuška lesná. Z cicavcov je typická myšovka horská a piskor vrchovský, z plazov jašterica živorodá.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
